Hry a aktivity

« Назад

Hry na postreh

Hry na postreh

Hry pre deti aj mládež, v ktorých vyhráva ten najbystrejší.

KOĽKÍ PREŠLI?

Jeden hráč sedí na stoličke pri stene so zaviazanými očami. Ostatní členovia skupiny stoja oproti nemu. Po dosiahnutí ticha v miestnosti sa pár hráčov vyberie k nemu. Nemusia ísť všetci a môžu ísť ticho alebo hlučne, nezávisí na tom. Úlohou hráča so zaviazanými očami je určiť, koľko hráčov zo skupiny prešlo. Za každého človeka viac alebo menej je trestný bod.

ZAKÁZANÉ PÍSMENO

V tejto hre musia účastníci dávať pozor, aby sa nepreriekli. Nie je to však až také ľahké. Organizátor vyhlási jedno písmeno za zakázané. Potom sa postupne obracia na členov skupiny a dáva im jednoduché otázky – napr. koľko máš rokov, kde bývaš, ako sa cítiš... Hráči musia okamžite odpovedať, ale v odpovedi nemôže byť zakázané písmeno. Je možno používať vynaliezavé odpovede – napr. ak je zakázané písmeno „A“ a otázka na hráča menom Alexander je „ako sa voláš“, hráč môže odpovedať: “je to v rodnom liste“, alebo“ neviem si spomenúť“. Kto nezareaguje dostatočne rýchlo alebo použije zakázané písmeno, vystrieda vedúceho hry.

STOLIČKY

V miestnosti je o jedného hráča viac, ako stoličiek v kruhu. Účastníci hry chodia do kola, pričom je pustená hudba. Ak hudba zmĺkne, rýchlo sa snažia sadnúť si na jednu z voľných stoličiek. Kto ostane, berie si so sebou jednu stoličku a odchádza z hry.

Spestrenie hry:

Ak zmĺkne hudba a vedúci hry povie povel späť, mení sa smer chôdze. Kto si sadne na stoličku, vypadáva. Na fantázii vedúceho sa môžu zaradiť i iné povely, napr.: výskok, roztiahnite ruky, zapískajte, zakričte hurá, atď. Ak sa používa povel „späť“ a iné povely, je nutné použiť aj povel „sadnúť“.

NECH SA POSTAVIA VŠETCI, KTORÍ...
Účastníci sedia v kruhu na stoličkách, vedúci je v strede kruhu a hovorí: “Nech sa teraz postavia všetci, ktorí hrajú na nejaký hudobný nástroj.” Tí, pre ktorých toto oslovenie platí sa postavia a snažia si vymeniť miesto. Keďže stoličiek je o jednu menej, ktosi ostane
v strede bez miesta. (Vedúci sa totiž takisto rýchlo snaží zaujať voľné miesto.) Úlohou toho, kto ostal stáť je vymyslieť a povedať novú
vetu - napríklad: “Nech sa postavia všetci, ktorí majú sivé ponožky”. Opäť vstávajú tí, pre ktorých to platí a snažia si vymeniť miesta. Veľmi efektné je z času na čas zaradiť takú vetu, ktorá platí pre všetkých, t.j. vety typu:

Nech sa postavia všetci, ...

... ktorí sú tu,
... ktorí vedia čítať
... ktorí sa narodili v mesiaci od januára po december
... ktorí hrajú túto hru

a podobne - vzniká tým milý chaos, keď sa všetci snažia vymeniť si miesto. Hra sa dá elegantne skončiť vetou “Nech sa postavia všetci, ktorí si chcú zahrať ďalšiu hru”, alebo “Nech sa postavia všetci, ktorí chcú vedieť, aká je téma dnešného stretnutia”.

Modifikácia tejto hry pre malé deti spočíva v tom, že ich rozdelíte na jednotlivé druhy ovocia (jablká, hrušky pomaranče...) a vedúci v strede vydáva povely. Pri povele „jablká“ si všetky jablká musia vymeniť miesto. Povel „košík ovocia“ znamená, že si musí vymeniť miesto každý.

POVELY

Hráči sa rozostavia okolo seba tak, aby mali dostatok voľného priestoru. Vedúci hovorí povely a hráči ich vykonávajú. Kto sa pomýli, alebo značne oneskorí, vypadáva. Povely sú nasledujúce strany: východ, západ, sever, juh, doprava, doľava, dozadu, vietor (otočiť sa dokola), nič. Vedúci hry sa prípadne môže tiež zapojiť, ale vykonáva iné pohyby, čím účastníkov hry dokonale mätie.

Variácia tejto hry za stolom je v zmene povelov: klopať = všetci klopú prstami o stôl
Kľud = všetci položia ruky na stôl
Dole = všetci dajú ruky pod stôl

COLNÍCI A PAŠERÁCI

Ak niekto vie vytvárať správne závery z neverbálnych prejavov človeka, ľahko môže vytušiť, kedy mu ten druhý niečo “zatĺka”, kedy nehovorí celkom pravdu a podobne. Táto hra stojí na podobnom základe.
Optimálny počet hráčov je 5 -10. Vyžrebuje sa jeden pašerák, ostatní sú colníci. Ten, kto hrá pašeráka, vyjde za dvere a za chvíľku sa na 1 minútu vráti medzi ostatných t.j. medzi colníkov. Za dvere vyjde celkom päťkrát a pri jednom návrate, ktorý si sám zvolí, musí mať pod šatami pripevnenú obálku s nejakým obsahom. Colníci sa snažia spoznať, pri ktorom vstupe má pri sebe pašerák obálku. Môžu klásť rôzne otázky, môžu sa aj priamo spýtať, či má pri sebe obálku, môžu dávať jednoduché príkazy - napríklad spraviť drep, zdvihnúť ruky, prechádzať sa, usmievať sa..., priamu prehliadku však spraviť nesmú. Colníci si zaznamenávajú svoje tipy do vopred pripravenej tabuľky. Každý z colníkov môže tipovať dva z príchodov, ktoré sa mu zdali najpodozrivejšie. V roli pašeráka sa vystriedajú všetci hráči - tí ostatní vždy robia colníkov. Obálka by mala obsahovať pašovanú vec - napríklad výhru pre najlepšieho pašeráka. Obálka sa môže upraviť tak, že sa na ňu nalepí povrázok ukončený štipcom, ktorý sa zacvikne niekde na vnútornú stranu odevu.
Vyhodnotenie najlepšieho pašeráka je ľahké - vyhráva ten, kto mal najmenej zásahov pri kritickom vstupe. Podobne môžeme vyhodnotiť najlepšieho a najhoršieho colníka.

 

SÚSOŠIE

Jeden člen skupiny ako sochár vytvorí najmenej z dvoch ľudí súsošie. Hráč si toto súsošie snaží dobre zapamätať. Potom odíde za dvere a sochár súsošie znateľne zmení – polohu ruky, nohy, výraz tváre či uskutoční výmenu ponožiek alebo tričiek. Úlohou hráča je tieto zmeny nájsť.

SLEPÝ INDIÁN

Účastníkom hry sa zaviažu oči. Vedúci hry potom v absolútnom tichu vytvorí 10 rôznych zvukových podnetov (cinknutie mincí, lusknutie prstami, škripot pera, strúhanie ceruzky, škrtnutie zápalky, trhanie listu papiera atď). Po odznení týchto zvukov si dajú súťažiaci dole šatky z očí a snažia sa na papier napísať čo najviac zvukov, ktoré si zapamätali.

Следующий
Комментарии