Metodické materiály

« Späť

Odvážny rok - 9. katechéza- O2H milovať

Odvážny rok - 9. katechéza- O2H milovať

Vyšla posledná z deviatich katechéz Odvážneho roka, ktorú môžete použiť ako námet na stretko pre mládež. Čítajte a vyskúšajte aj vo vašich stretkách a spoločenstvách.

Celú katechézu si môžeš stiahnuť TU:

Viac informácií na stránke: https://narodnestretnutiemladeze.sk/odvazny-rok/o2h-vydat-svedectvo/

 

Z Písma 


Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych. Potom sa učeníci vrátili domov.

Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“

Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“ Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.

(Jn 20, 1- 18)

 

List

... v správny čas na správnom mieste

Drahý priateľ, asi najväčšia bolesť akú ľudstvo pozná, je bolesť matky, ktorá sa bezradne pozerá na svoje umierajúce dieťa. Túto bolesť pozná aj Panna Mária. Veľkou oporou jej vtedy bola Mária Magdaléna. Možno plakala s ňou, možno ju objímala, a tak sa snažila zdieľať s ňou jej bolesť.

Možno najväčším sklamaním, ktoré môže človek zažiť, je sklamanie z priateľov. Práve vtedy, keď ich potrebujeme, nie sú pri nás. Je to skúsenosť, ktorú má Ježiš s apoštolmi. Okrem Jána, apoštoli pod krížom nestáli. Či už chcel Ježiš len cítiť blízkosť priateľov pri utrpení, alebo naopak, zdieľať radosť zo splnenej úlohy, pravda je taká, že pri ňom neboli. Ale aj vtedy tam stála žena menom Mária Magdaléna.

Možno si počul, že v niektorých krajinách je schválený zákon, ktorý legalizuje eutanáziu. Väčšina z opýtaných uchádzačov o takýto koniec života uviedla, že nechcú byť nikomu na obtiaž. Nie strach z bolesti a utrpenia, ale nikoho nezaťažovať svojou prítomnosťou, to je pre nich dôvodom pre takýto koniec. Rozmýšľam, či náhodou nemám vo svojom okolí ľudí, ktorí sa po skúsenosti so mnou cítia nepotrební a „navyše“.

Môže okolo mňa prefrčať najväčšia príležitosť života a ja si to nevšimnem? Asi áno. Priznávam sa, že túžim mať odvahu, s akou Mária Magdaléna stála pri skľúčenej Panne Márii. Túžim po odvahe, s akou Mária Magdaléna stála pred zdanlivo porazeným Kráľom na kríži. Mať tak odvahu Márie Magdalény, s ktorou by som sa postavil za ľudí v spoločnosti už zdanlivo nepotrebných. Je mi jasné, že množstvo okolností nedokážeme ovplyvniť, ale pravdou je, že dokážeme ovplyvniť to, ako v nich budeme stáť a ako sa v nich rozhodneme. Na to treba odvahu.

Ešte aj k Ježišovmu hrobu uteká ako prvá práve ona, zatiaľ, čo chlapi, vybraní Ježišom, sa umárajú v smútku a v sklamaní, sú plní strachu o svoju budúcnosť. Pápež František už položil otázku: „Kam nás vedie strach?“ A hneď aj odpovedal: „Do uzavretosti. A keď sa strach zahrabáva v uzavretosti, ide vždy so svojou „sestrou dvojičkou“ – paralýzou.“ Nie je to pravda? Preľaknutí apoštoli sa schovali, preľaknutý Pilát sa zo všetkého vyzul, preľaknutý Peter zaprel, preľaknutý Judáš to predčasne ukončil. Kde zmizla povestná mužská odvaha?

...čo bolo hnacím motorom Márie Magdalény?

Asi si sa stretol s tvrdením, že v minulosti bola cudzoložnicou, ktorú Ježiš zachránil pred ukameňovaním (Jn 8, 1-11). V takom prípade by Ježišovi vďačila za svoj život. Bol by to postačujúci dôvod jej odvážneho počínania v budúcnosti. Túto teóriu však v roku 1969 pápež Pavol VI. oficiálne poprel. Podobne poprel aj iné názory a tvrdenia, že Mária Magdaléna je tou Máriou z Betánie, ktorá pomazala Ježišove nohy pravým vzácnym nardovým olejom a následne mu ich poutierala vlasmi. (Jn 12, 1-3) Aj anonymná miestna hriešnica, ktorá v dome Šimona pomazala Ježišovi nohy, pričom použila alabastrovú nádobu s voňavým olejom, vlastnými slzami mu máčala nohy a ako sa na cudzoložnicu patrí, zdobenými dlhými vlasmi mu ich utierala, aj tá zostáva v anonymite a je zrejme niekým úplne iným. (Lk 7, 37-39)

Podľa evanjelia vieme, že Mária Magdaléna bola v minulosti posadnutá siedmimi nečistými duchmi (Lk 8,2). Nevieme, čo jej hrozný stav spôsobilo. Možno nič hrôzostrašné. Určite to sám poznáš, drahý priateľu, že akýkoľvek hriech Ťa vždy zoberie ďalej, než si bol ochotný ísť. Hriech Ťa vždy zdrží dlhšie, než si bol ochotný zostať. Hriech Ťa vždy stojí viac, než si bol ochotný zaplatiť. Málokedy rátame s tým, že budeme znášať následky svojho konania. Takto podobne to mohlo byť aj s ňou. Inak – všimol si si, že nakoniec je hriech vždy škaredší, než vyzeral na začiatku? Nakoniec je hriech vždy bolestivejší, než vyzeral na začiatku? Nakoniec je hriech vždy zraňujúcejší, než vyzeral na začiatku? Ona by o tom vedela povedať svoje. Preto nás naša viera učí, že tou najlepšou prevenciou je vždy myslieť na koniec.

Slovo „koniec“ (hebr. acharit) je používané veľmi často zvlášť v Starom Zákone. Najlepšia prevencia pri pokušení je pomyslieť na koniec. V pokušení si skús v mysli premietnuť, ako sa budeš cítiť o desať sekúnd po hriechu. Už Ti to niekedy napadlo? Predstav si svoje najtypickejšie pokušenie a predstav si ako sa cítiš desať sekúnd po ňom. Ešte tam možno chvíľu je „vzrúšo“, ešte sú tam možno chvíľu dozvuky a eufória, že? Daj si otázku: „Ako sa budem cítiť o desať minút po hriechu?“ Už sa možno dostavuje nejaká vina. Už si možno čistíš hlavu a vravíš si: „No tak toto asi nebolo správne“. Polož si otázku: „Ako sa budem cítiť možno desať hodín po hriechu?“ Keď celý balvan výčitiek, hanby a všetkého ostatného na Teba spadne. Polož si otázku: „Ako sa budem cítiť o desať mesiacov po hriechu? Alebo o desať rokov po ňom?“ Hriech má vždy vo svojom zárodku reklamnú povahu. Čo znamená, že vtedy, keď je príťažlivý, tak je to vždy len reklama. Je to vždy niečo, čo trvá len chvíľu a až potom dostane svoju skutočnú tvár.

Po tom, ako Máriu Magdalénu Ježiš oslobodil od nečistých duchov (Lk 8, 2), zanechala všetko, čo vlastnila, zanechala svoju minulosť a šla za Ježišom. Odkiaľ mala silu? Z odpustenia. Hriech ju zničil, ale odpustenie ju vrátilo do života. Chápeš? Naše kresťanstvo nie je náboženstvom uctievania hriechu, ale náboženstvom odpustenia, v štýle odpustenia Ježiša Krista. „Môžeš sa plaviť životom, sprevádzaný náhodnými okolnosťami, mrhať deň za dňom, hodinu za hodinou. Alebo môžeš odvážiť bojovať za to, čomu veríš a napísať skvelý príbeh svojho života. Zanechaj po sebe stopu!“ To nám odkazuje 24-ročný chlapec, ktorého diagnóza – rakovina, je už v takom pokročilom štádiu, že mu lekári nedokážu pomôcť.

... verná napriek vlastnej neviere a veci sa pohli vpred

Znie to divne, však? No veď to aj je divné! Fascinuje ma, ako Mária Magdaléna po ukrižovaní Ježiša „ešte za tmy“(Jn 20, 1) uteká k hrobu hľadať Ho. Priateľu, čo potrebuješ urobiť Ty, aby si neprespal najväčšiu príležitosť svojho života? Prosím, v prvom rade choď ďalej než všetci ostatní. Ježiš nechával učeníkov na nejakom mieste a sám išiel ďalej, aby sa modlil. Neuspokoj sa s priemernosťou ostatných. To je tá pápežom nazvaná „gaučová kultúra“. Nerob len to, čo sa od Teba očakáva. Chci viac, ako len náboženskú zdvorilosť. Chci viac, ako len byť slušným človiečikom. Môžeš priniesť chuť tam, kde je znechutenosť, svetlo tam, kde je tma. Nemáme byť len tí, ktorí sú skromní, tichí, nenápadní a zdvorilí... My máme žiariť! Mária Magdaléna to pochopila. Nedovolila strachu, aby jej diktoval čo a ako má robiť. Nie je pravda, že odvážni ľudia nepociťujú strach, odvážni ľudia len nedovolia strachu, aby im diktoval, čo majú robiť. Potrebujeme zostať verní napriek okolnostiam, v ktorých žijeme.

Máriu Magdalénu nezastavila tma, opatrnosť ostatných a ani vlastná neviera. Áno, dobre si to prečítal, nie je to tlačová chyba. Nechcel by som Ti Máriu Magdalénu idealizovať. Potom by jej postoj bol málo pravdepodobný a ešte ťažšie napodobniteľný. Pravda je taká, že v tejto fáze Mária Magdaléna predstavuje všetkých nielenže pochybujúcich, ale aj neveriacich. V ďalších jej vyjadreniach nie je ani náznak pripustenia, že Ježiš vstal z mŕtvych. Toto všetko podniká kvôli organizácii dôstojného pohrebu. Učeníkom hovorí: „Nevieme, kde ho položili.“ (Jn 20,2) Ona hľadá len mŕtve telo. Zatiaľ čo Peter a Ján uveria pri prázdnom hrobe „Mária (len) stála vonku pri hrobe a plakala“. (Jn 20,11) Vo svojom psychickom rozpoložení nebola schopná ničoho iného. Sťažuje sa aspoň anjelom: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili“. (Jn 20, 13) Ani náznak pripustenia možnosti, žeby Ježiš vstal z mŕtvych. „Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša“. (Jn 20, 14) Aj tak žiaden posun. Aj jemu na otázku odpovedá zúfalo, podobne ako anjelom, dokonca má podozrenie, či náhodou práve on neukradol mŕtve telo Ježiša. Svoj žiaľ podporuje nostalgickými spomienkami. Až keď ju oslovil po mene, až vtedy ho spoznáva. Boh sa s ňou rozpráva v takom stave, v akom ju našiel, v stave neviery a žiaľu.

Asi už rozumieš, že musíme zostať verní hodnotám Boha, napriek chvíľam vlastných pochybností, až neviery. Mária Magdaléna, s nevierou v zmŕtvychvstanie Ježiša, oznámila apoštolom fakt prázdneho hrobu. A veci sa pohli vpred. Ona, možno nerozumejúc prečo Ježiš umieral na kríži, zostala pevne stáť a poskytla oporu jeho matke Panne Márii. Mala odvahu milovať aj v zdanlivo absurdnej a neriešiteľnej situácii...

Až po tom všetkom mohla vyhlásiť: „Videla som Pána!“ (Jn 20, 18) Je to prvé a najstaršie vyznanie viery kresťanov. To ich odlišovalo od ostatných. Prajem Ti to, drahý priateľu, a prajem to aj sebe. Nech raz môžeme hrdo vyznať: „Videl som Pána!“ Nebuďme ľuďmi plnými nostalgických spomienok, ale majme odvahu byť ľuďmi nádeje pre požehnanú budúcnosť. Veľa 02H-y!

S pozdravom

otec Miroslav Bujdoš, CSsR - redemptorista


Aktivita 1: Misia "Záhradník"

 

Cieľ: Motivovať účastníkov k tomu, aby v ľuďoch hľadali to dobré a prejavovali lásku aj tým, ktorí sú „ťažko milovateľní“.

Predpokladaná dĺžka trvania: cca 45 min.

Pomôcky:

Sväté písmo + perá + vytlačené a na tretinu dovnútra poskladané dotazníky pre každého účastníka, aby boli „tajné“ (nájdeš ich na stránke narodnestretnutiemladeze.sk/odvazny-rok/ v sekcii „Prílohy“)

Poznámky pre učiteľa/animátora:

Lámanie ľadov: Cap a záhradník – účastníci utvoria dvojice, chytia sa za ruky/pod pažu, rozostavia sa po miestnosti (ideálne do kruhu) a nehýbu sa. Spomedzi účastníkov vyberieme „capa“ a „záhradníka“. Cap, ktorý zožral veľkú hlávku kapusty, uteká pred záhradníkom a pri tom mečí. Záhradník naháňa capa a hromží: „No počkaj! Veď ja ťa dostanem!“ Obaja sa naháňajú pomedzi stojace dvojice, alebo okolo nich. Cap sa zachráni tak, že sa chytí za ruku/pod pažu jedného účastníka z ľubovoľnej dvojice. V tej chvíli sa zo záhradníka stáva cap, ktorý  začne mečať a uteká pred novým záhradníkom – tým je „zvyšný“ člen dvojice, ktorej sa chytil cap. Nový záhradník kričí svoj text... atď.

(Inšpirované hrou „Drak a princezná“ z publikácie Do Európy hrou I.)

Misia „záhradník“ – posadajte si do kruhu a prečítajte si úryvok z Jánovho evanjelia (Jn 20, 1- 18). Spýtaj sa účastníkov: V našej naháňačke, aj v úryvku z Písma, sa objavil záhradník... Ako to, že si Mária zmýlila Ježiša so záhradníkom? Ako to, že v mužovi, ktorý sa jej prihovoril, nespoznala svojho Pána? (Nechaj priestor na odpovede.)

Možno preto, že ani nepočítala s tým, že by to mohol byť Ježiš. Vôbec ho v tej záhrade nečakala. Nechala sa pomýliť zovňajškom.

Myslíte, že sa to môže stať aj nám? Že si Ježiša v niekom nevšimneme? Je podľa vás Ježiš v každom človeku? V niektorých ľuďoch ho vidíme hneď: v kňazoch, rehoľníkoch, zbožných ľuďoch... On je však aj v tých, ktorí sú nám nesympatickí alebo nás odpudzujú svojim zovňajškom. Je v otravnom spolužiakovi, aj v nepríjemnej susedke, aj v človekovi trpiacom chorobou, ktorá mu zdeformovala telo; ide o to, aby sme dokázali nahliadnuť za „masku záhradníka“ a uvidieť v týchto Ježiša.

Rozdaj účastníkom poskladané dotazníky. Pokračuj takto, alebo podobne:

Každý si vyberie 3 ľudí zo svojho okolia, v ktorých je Ježiš skutočne poriadne „zamaskovaný“. Ľudí, ktorí nám idú na nervy, a v ktorých nevidíme Ježišovu tvár. Skúsme na nich hľadať to dobré. Ku každému si zapíšme aspoň 5 vecí, ktoré sú v nich dobré. Ak nič nevidíme, skúsme si spomenúť, čo pozitívne o nich hovoria iní ľudia. Ak ani potom nič dobré neuvidíme, modlime sa k Duchu Svätému, aby nám otvoril oči. Nezostaňme iba pri 5 vlastnostiach, ale skúsme do budúceho stretka svoje zoznamy predĺžiť o čo najviac bodov. Všímajme si všetko dobré, čo títo ľudia spravia a zapíšme si to. Ďakujme Pánovi, že je v nich prítomný. Spočiatku to možno bude ťažké, ale postupne nám to začne byť prirodzené a my v nich uvidíme Ježiša. Potom budeme môcť zvolať s Máriou Magdalénou: „Videl/videla som Pána!“

Nechaj účastníkom čas cca 10 min. na vyplnenie dotazníkov.

Možno ti niekedy napadlo: „Nestačí, ak ich budem iba ticho trpieť?“ Odpoveď nám ako vždy ponúka Sväté písmo. Nech účastníci vyhľadajú a prečítajú tieto citáty:

(Mt 5, 44 – 48) „Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“

(1Jn 4, 20 – 21) „Ak niekto povie: ‚Milujem Boha,‘ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.“

(1 Jn 4, 11) „Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.“

(Rim 12, 10) „Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti.“

Čo vyplýva z týchto citátov? Koho nás Pán vyzýva milovať? A prečo? Pretože sa máme usilovať byť dokonalými, ako je náš nebeský Otec, a on miluje všetkých bez rozdielu. A keďže Boh miluje nás, aj my sme povinní milovať iných ľudí.

Čo urobila Mária Magdaléna, keď v záhradníkovi spoznala Ježiša? (Jn 20, 17) Text to nehovorí priamo, ale Ježiš ju musel upozorniť, aby ho už pustila. Môžeme sa domnievať, že ho od radosti objala, čo v danej kultúre znamenalo prekročenie hraníc prípustného správania. Mária teda prejavila lásku výnimočným spôsobom. Nech je to aj pre teba výzvou ísť za hranice tvojej komfortnej zóny a prejaviť lásku výnimočne.

Čo znamená prejaviť druhému lásku? (Nechaj priestor na odpovede.)
Možno to pre nás bude znamenať, že sa nevyhneme rozhovoru s tým človekom, ale pozorne si ho vypočujeme a budeme sa snažiť aktívne komunikovať; alebo tomu človeku povieme niečo milé, povzbudivé, lichotivé; môžeme sa ponúknuť, že mu s niečím pomôžeme; venujeme mu nejakú drobnosť alebo objatie... Našej tvorivosti v láske sa medze nekladú.

Nečakajme, kedy sa dostaví pocit, že toho človeka máme radi; jednoducho prejavme lásku na základe rozhodnutia a vo viere. Pocity možno prídu neskôr. A možno sa nedostavia vôbec, ale to nie je podstatné. Láska sa totiž prejavuje v činoch.

K zoznamu svojich troch „záhradníkov“ si teda pripíšme aj to, ako im do budúceho stretka prejavíme lásku.

Nebojme sa, nebudeme v tom sami. Prosme Ducha Svätého, aby nám dal silu a odvahu milovať. A prosme o príhovor aj Máriu Magdalénu, ktorá v záhradníkovi spoznala Ježiša a odvážne mu prejavila lásku.

 

Aktivita 2: Máš odvahu milovať?

Cieľ: priblížiť účastníkom odvahu milovať a konať dobré skutky.

Predpokladaná dĺžka trvania: cca 45 min.

Pomôcky:

tabuľa a krieda, resp. veľký papier a fixky + perá a papiere pre účastníkov;

vytlačené otázky pre každého účastníka (nájdeš ich na stránke narodnestretnutiemladeze.sk/odvazny-rok/ v sekcii „Prílohy“)

Poznámky pre učiteľa/animátora:

Jánovo evanjelium – prečítajte si spolu úryvok (Jn 20, 1 – 18) a potom spoločne hľadajte odpovede na tieto otázky:

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený.

Mária prichádza za Ježišom ako prvá, ešte za tmy. Hoci Ježiš viditeľne umrel na kríži, ona ho miluje tak, že hneď v prvú možnú chvíľu ide za ním, aj keď očakáva len jeho telesnú schránku. Pre ľudí, ktorí ho nepoznali, je len ďalším z tých, ktorí zomreli na kríži, no pre Máriu Magdalénu Ježiš znamená veľa, lebo je jej blízky a miluje ho celou svojou dušou a srdcom.

Kráčame za Ježišom a hľadáme Ho?

Ideme za Ním čo najskôr, keď máme možnosť? (Sv. omša, sv. spoveď, ...)

Máme odvahu milovať Ježiša ako Mária Magdaléna a sme ochotní obetovať svoje osobné pohodlie, len aby sme si našli čas na stretnutie s Ním?

Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.

Všetci boli zvedaví, kam sa mohlo podieť Ježišovo telo. Hoci mladší učeník bežal rýchlejšie ako Šimon Peter, nevchádza do hrobu prvý. Mohol zistiť skôr, čo sa stalo s Ježišovým telom, no on pokorne a v úcte k staršiemu učeníkovi čaká. Má odvahu milovať svojho blížneho.

Máme aj my odvahu milovať našich blízkych v bežných situáciách života? (Pri nedeľnom obede naberiem najprv ostatným, až potom sebe; pustím staršieho sadnúť si v autobuse, ...)

Vážime si starších ľudí a autority?  Máme k nim úctu?

Máme odvahu preukazovať našu lásku k blížnym aj slovami? (Poviem svojim rodičom, či súrodencom, že ich mám rád, že si ich vážim, ...)

Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ.  Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“

Mária videla Ježiša, tešila sa a dúfala že ho už viac nestratí. No Ježiš jej hovorí: „Už ma nedrž!“. Ježiš videl za horizont, tam, kde Mária nevidela. Ona túžila len po tom, aby už neodišiel. No Ježiš plnil Otcov plán – išiel k Otcovi, aby tu nebol len pre pár ľudí vrátane Márie, ale pre celý svet.

Máme odvahu dôverovať Ježišovi, tak ako Mária Magdaléna, ktorá ho musela „nechať ísť“?

Milujeme Ježiša tak, že sme ako Mária pripravení hlásať Ježišovo zmŕtvychvstanie?

Vieme v našom živote spoznať Ježišovu prítomnosť? Spoznáme ho (až) keď nás „zavolá po mene”?

„Ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.

Hoci nie je v Písme o Márii Magdaléne toľko toho napísané, často sa kladie za vzor jej veľká a odvážna láska k Ježišovi. Keď apoštoli, ktorých vtedajšia spoločnosť ako mužov uznávala viac, boli niekde ukrytí a triasli sa od strachu a hrôzy, Mária Magdaléna bežala k hrobu hneď, ako len mohla. A nielen raz, bežala hore-dolu, od hrobu k apoštolom a zasa naspäť. Ježiš poznal jej odvahu, ktorá pramenila z veľkej lásky k nemu. A tak, hoci bola žena, čo vo vtedajšej spoločnosti mohlo byť poburujúce, zjavil sa jej ako prvej a ju si použil ako nástroj ohlasovania tej najradostnejšej zvesti, akú kedy ľudstvo počulo.

Ako sa rozhodujeme v situáciách, keď nás Ježiš pozýva niečo spraviť?

Sme odvážni? Na čom stojí naša odvaha?

Dôverujeme Ježišovi, že nám chce dobre, aj keď sa nám zdá, že v našich životoch robí aj „nezmyselné“ veci?

Vieme sa pre Ježiša niekedy aj „strápniť“?

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“

Ježiš sa o svojej smrti zmienil viackrát, dokonca v podobenstvách hovoril aj o svojom zmŕtvychvstaní, ale ani toto učeníkom nestačilo, aby verili aj po smrti, aby mali odvahu hlásať radostnú zvesť. Čakajú za zatvorenými dverami a boja sa...

Čakáme aj my za dverami našich strachov?

Ako často počúvame Boží hlas a snažíme sa hľadať Jeho vôľu?

Máme otvorené „dvere“ nášho srdca, keď nám Ježiš hovorí: „Pokoj vám?“

2) Máš odvahu milovať?– aktivitu môžeš uviesť týmito, alebo podobnými slovami: „Žena prečo plačeš?“ Tieto slová používa Ježiš, keď oslovuje Máriu Magdalénu. Ona plače, lebo smúti za tým, koho milovala. Nebojí sa prejaviť svoje emócie a dáva svetu najavo, že stratila svojho milovaného. V dnešnom svete to vidíme málo. Ľudia sa boja milovať a dať najavo, že niekoho milujú. Rovnako sa boja ukázať, že potrebujú byť milovaní.  Nasledujúca aktivita nás má viesť k tomu, aby sme sa my zamysleli nad tým, ako sme schopní prejavovať lásku a či máme odvahu milovať.

Rozdaj účastníkom zoznam otázok, nad ktorými sa zamyslia a napíšu k nim svoje odpovede. Po nejakom čase sa o jednotlivých otázkach porozprávajte. V prípade väčšieho počtu ľudí, sa môžete rozdeliť na viac menších skupín. Ak si účastníci nie sú blízki, alebo sa menej poznajú, pýtaj sa jednotlivé otázky nahlas a účastníci nech len napr. zdvíhajú ruky.

Otázky:

Kedy si naposledy niekomu povedal: „Mám ťa rád?“

Komu si to povedal? (Priateľ/priateľka; rodičia; starí rodičia; súrodenci; ...)

Aká bola ich reakcia? (Je to pre nich niečo bežné, alebo boli prekvapení?)

Vieš si na svojich blížnych nájsť čas?

Zaujímaš sa o nich?

Vieš sa pre nich obetovať? Ako?

Cítia, že ich máš rád?

Máš odvahu robiť z lásky k blížnym aj veci, ktoré ti nie sú po vôli? Čo napríklad?

Dokážeš zniesť mienku okolia za skutky, ktoré konáš z lásky?

Máš rád seba samého?

Máš odvahu prijať sa so všetkými chybami, ktoré ti na sebe vadia?

Si vďačný, že si bol stvorený taký, aký si?

Kedy si naposledy povedal Ježišovi, že ho máš rád?

Ako prejavuješ svoju lásku k Ježišovi?

Nachádzaš si čas na modlitbu?

Máš odvahu konať skutky lásky k Bohu aj verejne?

Po diskusii pokračuj: Na ceste k schopnosti milovať je každý z nás niekde inde. Niekto vie lásku prejaviť slovom, niekto skutkami a niekto to nevie vôbec. Pozývam vás k tomu, aby ste sa v nasledujúcich dňoch snažili učiť milovať druhých a mali na to odvahu. Každý zvyk sa začína častým opakovaním. Možno sa vám počas tohto času podarí naučiť lepšie prejavovať lásku a bude vás to sprevádzať do ďalšieho života. Vytvorme si spolu plán na najbližší týždeň.

Vyzvi účastníkov, aby nahlas hovorili najrôznejšie skutky lásky, ktoré môžu realizovať doma, v rodine, alebo v kruhu svojich najbližších. Všetky odpovede znač na tabuľu, alebo na veľký papier. Pokojne doplň aj ty svoje nápady, podľa nižšie uvedených príkladov. Potom popros účastníkov, aby si na papier, do mobilu, alebo do diáru vybrali svojich 7 skutkov lásky, ktoré sa budú snažiť najbližší týždeň uskutočniť. Na najbližšom stretku sa pozdieľate, ako sa vám darilo... Ponúkame zopár tipov:

Vynesiem smeti.

Poupratujem izbu/kúpeľňu.

Pôjdem nakúpiť.

Urobím rodičom kávu/čaj/raňajky.

Opýtam sa mamy/otca, aký mali deň.

Nájdem si čas na Ježiša- aspoň 5 minút denne.

Zrieknem sa niečoho na úmysel druhého.

Nájdem si čas na súrodenca alebo kamaráta.

Pomodlím sa desiatok ruženca za kňazov z našej farnosti.

Urobím niečo dobré pre moje spoločenstvo.

Pomôžem uvariť nedeľný obed.

Dám do poriadku veci, ktoré už dlho odkladám.

Upečiem koláč a vytvorím doma príjemné popoludnie.

Zavolám starým rodičom, či nepotrebujú niečo pomôcť.

Splním si povinnosti čím skôr, aby mi zostal čas pre ostatných.

Pôjdem ráno na svätú omšu a začnem deň s Ježišom.

Poviem ľuďom, ktorých mám okolo seba, že ich mám rád.

Ježiš mal odvahu nás milovať až tak, že dal za nás život. Majme aj my dnes odvahu ukazovať tomuto svetu, že vieme milovať a veriť v Božiu lásku...

Na záver sa spoločne pomodlite napr. modlitbu Matky Terezy.

Dôverovať tvojej prozreteľnosti

Ó, Pane, ty si povedal,

že náš nebeský Otec sa o nás postará,

tak  ako sa stará o poľné ľalie

a nebeské vtáky.

Ty, ktorý si často nemal miesto,

kde by si sklonil svoju unavenú hlavu,

buď naším učiteľom.

 

Nauč nás dôverovať Božej prozreteľnosti,

a pomáhaj nám prekonávať našu ľudskú chamtivosť.

Túžba po majetku ešte nikoho neurobila šťastným.

 

Daj nám silu úplne sa ti odovzdať,

aby sme sa mohli stať tvojimi nástrojmi

a plniť tvoju vôľu.

 

Požehnaj používanie peňazí vo svete,

aby dokázali sýtiť hladných,

obliekať nahých, zabezpečiť strechu

nad  hlavou chudobným a ošetrovať chorých.

Pane, daj nám svojho Svätého Ducha,

aby sme cez vieru,

ktorú nám dávaš, jasne poznali,

že pre teba sme vzácnejší

ako všetky krásne ľalie

a všetky spievajúce škovránky na nebi.

 

Aktivita 3: Jazyky lásky

Cieľ: povzbudiť účastníkov k prejavom lásky a k odhaleniu konkrétnych jazykov lásky.

Predpokladaná dĺžka trvania: cca 40 min.

Pomôcky:

kvapkadlo a pohárik s vodou; čokoľvek na spríjemnenie a zútulnenie miestnosti – vankúše, sviece, nápoje, maškrty, hudba...

Poznámky pre učiteľa/animátora:

Kvapka – priprav miestnosť na stretko/hodinu náboženstva tak, aby sa v nej účastníci cítili pohodlne, bezpečne a príjemne, pretože sa budete rozprávať o láske a to nemusí byť pre každého „najpohodlnejšie“. Tvorivosti sa medze nekladú – vankúše na zemi, chutné nápoje, nejaké maškrty, sviece, príjemná hudba v pozadí...

Priprav účastníkov na aktivitu týmito, alebo podobnými slovami: Prejaviť lásku je jednou z najodvážnejších vecí, akú môžeš v živote urobiť. Keď prejavíš lásku – riskuješ, pretože ukazuješ to, čo si skrýval vo svojom srdci. Mária Magdaléna milovala a nebála sa túto lásku prejaviť vo svojich skutkoch, dať ju na povrch. Aj ja vám chcem darovať jeden vzácny a veľmi výnimočný dar. Budem teda riskovať… Ale kto neriskuje, nevyhráva .

Popros účastníkov, aby zatvorili oči (a aby ich po celý čas mali naozaj zatvorené!) a aby nastavili pred seba otvorenú dlaň. Vyzvi ich, aby ostali v úplnom tichu, až kým im nepovieš, aby oči opäť otvorili. Povzbuď ich k odvahe dôverovať ti . Ty im potom pomocou kvapkadla kvapni na dlaň kvapku vody ako symbol slzy. Keď majú všetci kvapku v dlani, vyzvi ich, aby otvorili oči. Potom pokračuj diskusiou. Buď k nim citlivý a pochváľ ich za každý prejav odvahy hovoriť o láske.

Viete, čo to je? (Asi povedia „kvapka“, ty im však povedz, že je to „slza“.)

Čo ste čakali, že vám vložím do dlane?

Máriu Magdalénu našiel Ježiš plakať. Kedy ste naposledy plakali?

Možno Mária plakala aj druhýkrát, keď zistila, že je to Ježiš... Plakali ste niekedy aj od radosti? Pri akej príležitosti?

Hanbíte sa za svoje alebo cudzie slzy na verejnosti?

Sú slzy prejavom slabosti? Čo si myslíte o vete: „Muži neplačú!“?

Kto naposledy plakal kvôli vám? Bol to prejav žiaľu alebo radosti?

Môžu byť slzy prejavom lásky?

Čo si predstavíš pod pojmom „prejaviť lásku“?

Akými rôznymi spôsobmi si ľudia prejavujú lásku? (Skús diskusiu viesť rôznymi spôsobmi – ako sa prejavuje láska v romantických filmoch? Ako si lásku prejavujú tvoji starí rodičia? Ako prejavuje lásku matka voči svojmu dieťaťu? Ako môžeme prejaviť lásku voči dobrému priateľovi?)

Zažil si niekedy, že ti niekto prejavil lásku? Ako? A ako si reagoval?

Ako a komu ty konkrétne prejavuješ lásku?

(Možno niekomu rád navaríš, vezmeš ho do kina, dáš mu darček...)

Niekedy je to s prejavmi lásky najťažšie v našich rodinách. Si zvyknutý na prejavy lásky vo tvojej rodine? Je pre teba normálne prejavovať lásku v tvojej rodine?

Autor a psychológ Gary Chapman pomenoval 5 jazykov lásky – 5 spôsobov, akými ľudia prejavujú lásku a zároveň prijímajú prejavy lásky. Skús si o tom niečo prečítať alebo vypočuť prednášku na túto tému, na internete nájdeš množstvo zdrojov. Pokračuj takto, alebo podobne: Niekomu totiž môžeš stále hovoriť, že ho máš rád, ale on pri tom čaká, kedy konečne stráviš výnimočný čas len s ním. Niekto si bude myslieť, že ho nemáš rád len preto, lebo od teba nikdy nedostal darček. Každý z nás hovorí nejakým jazykom lásky a zároveň má jazyk, ktorým lásku prijíma a ktorému rozumie.

5 jazykov lásky:

Slová uistenia – slová, ktorými povzbudzuješ, chváliš. Sú ľudia, ktorí potrebujú často počuť, že ich máš naozaj rád, že sú naozaj tvojimi priateľmi alebo že si jednoducho rád, že sú. Sú to ľudia, ktorým musíš lásku prejavovať slovami.

Čas a pozornosť – v dnešnej dobe neustáleho pozerania do mobilov alebo na smart hodinky si nevieme navzájom venovať pozornosť. Niektorým ľuďom ale práve toto najviac chýba. Potrebujú, aby si s nimi trávil čas, šiel s nimi na kávu, na prechádzku, do kina, rozprával sa s nimi a počúval ich.

Dary – nejde o materialistickú túžbu, skôr o prejav, že si na niekoho myslel, nezabudol. Takýchto ľudí veľmi potešia nečakané darčeky, ktorými im akoby povieš – viem, čo máš rád a priniesol som ti to. Alebo darčeky vyrobené, ktoré pre nich znamenajú, že si na nich myslel, keď si ich vyrábal. Je to zhmotnený prejav lásky.

Skutky a služba – niektorým ľuďom môžeš dookola hovoriť, ako ich máš rád, ale nebudú ťa počuť. Prejavom lásky, ktorému rozumejú, sú pre nich skutky alebo služba. Pomôž im pri ich práci, všímaj si ich potreby a niečo pre nich sprav – napríklad im priprav čaj, podaj spadnutý predmet, pomôž pri povinnostiach.

Fyzický kontakt – sú ľudia, ktorým najlepšie prejavíš lásku jednoduchým objatím. Naoko „trápne“ potľapkanie po pleci, stisnutie ruky alebo priateľské objatie môže pre niekoho znamenať veľmi veľa. Je to pre neho prejav lásky, ktorému rozumie.

Veď účastníkov k spontánnemu rozhovoru o tom, kto najviac „rozumie“ ktorému jazyku. Môžu tipovať, ktorý jazyk je pre koho najdôležitejší a potom si hovoriť, či sa trafili, alebo nie. Dôležité je, aby každý objavil a pomenoval, aké sú jeho jazyky lásky. Môžu si ich aj niekam napísať, aby ich mali stále pred očami. Aktivitu ukončite spoločnou modlitbou - Hymnus na lásku (1 Kor 13, 1-13)

Pre ODVÁŽNY ROK pripravili: Zuzka Venglíková ZKSM, Ivka Šalgová & Godzone tím, saleziáni a Pavol Danko.

Jazyková úprava: Mgr. Stanislava Vavreková

Grafika: Erika Bojnická

Finalizácia, zalomenie textu a foto: PaedDr. Pavol Danko

 

Adorácia


Pri hrobe s Máriou Magdalénou
(Počas celej adorácie - pre zvýraznenie prázdneho hrobu – nie je sviatosť Oltárna vyložená. Kňaz alebo diakon ju vyloží až na záver pred požehnaním.)

 

Pieseň

Veni Sancte Spiritus / Duchu Svätý, volám – „Príď!“

Úvod

Kňaz alebo diakon: Pane Ježišu Kriste, keď ťa Mária Magdaléna len na chvíľu stratila z dohľadu, starostlivo a odvážne ťa začala hľadať. Hľadala u každého, kto v tom čase nespal a bol dostupný. Utekajúc od prázdneho hrobu hľadala pomoc u najbližších apoštolov, potom zarmútene oslovila anjelov a nakoniec, nespoznajúc ťa, hľadala priamo u teba. „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ (Jn 20, 13). Pane, kiežby sme mali odvahu takto volať zakaždým, keď ťa strácame, keď sa vzďaľujeme od teba.

Prosíme ťa, Pane, aby duchovný spánok okolia nebol argumentom aj pre naše duchovné ničnerobenie. Mária Magdaléna je svedectvom toho, že skutočné kresťanstvo neznamená len veľa vedieť, ale najmä žiť to, čo sme spoznali a čomu sme uverili. Prosím Pane o takú odvahu hľadať ťa, s akou ťa hľadala ona. Milovať ťa tak, ako ťa milovala ona. Nevzdávať sa tak, ako sa nevzdávala ona. Neustúpiť ani vlastným pochybnostiam, tak ako to dokázala ona.

Z Písma (Jn 20, 1 – 18)

Kňaz alebo diakon: Počúvajme slová svätého evanjelia podľa Jána o Márii Magdaléne.

(chvíľa ticha)

Modlitba Magdalény

(autor: Vladimír Štefanič)

Amen...

Svitá na nový deň,

lebo chápem a milujem...

Vyznávam...

 

Stratená

mohla som ešte byť,

no verím a túžim žiť

zrodená...

Úplná,

sama v sebe bezmenná,

ty jediný poznáš ma:

Mária Magdaléna...

 

Preto žijem, dýcham,

opäť pre teba

mením svoj svet...

Túžim, nech sa naše srdcia dotknú.

Dve krídla potrebujem pre let

a obe sú tvoje,

pomôž duši zabudnúť...

Zabudnúť...

Amen...

Zo smrti vstáva deň...

A ja opäť kríže ponesiem

s tebou spojená...

 

Nádejou

napĺňaš moje sny,

zanechávam život starých dní-

obnovená...

V duši znie

pre lásku lámanie...

prežívam svoje vzkriesenie...

Som Mária Magdaléna...

V tebe Mária Magdaléna...

Mária Magdaléna...

 

Preto žijem, dýcham,

opäť pre teba

mením svoj svet...

Túžim, nech sa naše srdcia dotknú.

Dve krídla potrebujem pre let

a obe sú tvoje,

pomôž duši zabudnúť...

Zabudnúť...

Zamyslenie s pozvaním

Kňaz alebo diakon: Cesta odvahy, ktorou si prešla Mária Magdaléna, sa začala odpustením. Zážitok, že jej Ježiš dokázal všetko odpustiť, ju poznačil natoľko, že mala odvahu odpustiť iným, aj samej sebe. Nech nasledujúci obrad vzájomného zmierenia bude nasledovaním Márie Magdalény v praxi. Svätý Ján Zlatoústy vravieval: „Na odpustenie netreba nijakej námahy, ba práve na udržanie hnevu treba mnoho námahy. Keď chceš odpustiť, stačí len chcieť.“ Ak chceš prijať odpustenie a tiež odpustiť, po čom sa postavíš na cestu odvahy milovať vo všetkých okolnostiach, ako Mária Magdaléna, môžeš sa pripojiť.

 

Obrad vzájomného zmierenia

(starobylý obrad praktizovaný v byzantských cirkvách)

Kňaz: Požehnajte a odpustite mne hriešnemu, ctihodní bratia a sestry, čím som zhrešil v tento deň a po všetky dni svojho života slovom, skutkom alebo myšlienkou i všetkými svojimi zmyslami duševnými i telesnými.

Ľud: Boh nech ti odpustí a zmiluje sa nad tebou, ctihodný otče.

 

Ľud: Požehnaj a odpusť, ctihodný otče, mne hriešnemu, čím som zhrešil v tento deň a po všetky dni svojho života slovom, skutkom alebo myšlienkou i všetkými svojimi zmyslami duševnými aj telesnými.

Kňaz: Boh svojou milosťou nech vám odpustí vaše hriechy a zmiluje sa nad vami.

K: Prosme za nášho Svätého Otca, veľkňaza všeobecnej cirkvi (meno) – rímskeho pápeža.

Ľ: Nech ho Boh spasí a zmiluje sa nad ním.

K: Prosme za tých, čo spravujú našu krajinu.

Ľ: Nech ich Boh spasí a zmiluje sa nad nimi.

K: Prosme za nášho otca biskupa (meno).

Ľ: Nech ho Boh spasí a zmiluje sa nad ním.

K: Prosme za všetkých katolíckych biskupov.

Ľ: Nech ich Boh spasí a zmiluje sa nad nimi.

K: Prosme za zakladateľov tohto svätého chrámu.

Ľ: Nech ich Boh spasí a zmiluje sa nad nimi.

K: Prosme za našich duchovných otcov i za všetkých našich bratov a sestry v Kristovi.

Ľ: Nech ich Boh spasí a zmiluje sa nad nimi.

K: Prosme za tých, ktorí dobre robia.

Ľ: Nech ich Boh spasí a zmiluje sa nad nimi.

K: Prosme za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme.

Ľ: Nech ich Boh spasí a zmiluje sa nad nimi.

K: Prosme za tých, čo nás nenávidia, aj za tých čo nás milujú.

Ľ: Nech ich Boh spasí a zmiluje sa nad nimi.

K: Prosme za oslobodenie prenasledovaných.

Ľ: Nech ich Boh oslobodí a zmiluje sa nad nimi.

K: Prosme za cestujúcich.

Ľ: Nech ich Boh sprevádza na ich cestách.

K: Prosme za chorých a trpiacich.

Ľ: Nech ich Boh pozdvihne a zmiluje sa nad nimi.

K: Prosme za zarmútených a väznených.

Ľ: Nech ich Boh navštívi a zmiluje sa nad nimi.

K: Prosme za hojnosť plodov zeme.

Ľ: Nech si Boh rozmnoží plody zeme.

K: Spomeňme si na všetkých horlivých predstavených.

Ľ: Nech si Boh na nich spomenie a daruje im pokoj.

K: Spomeňme si na našich predkov.

Ľ: Nech si Boh na nich spomenie a daruje im pokoj.

K: Spomeňme si na našich otcov a mamy, bratov a sestry.

Ľ: Nech si Boh na nich spomenie a daruje im pokoj.

K: Spomeňme si na zabitých pri obrane katolíckej viery.

Ľ: Nech si Boh na nich spomenie a daruje im pokoj.

K: Modlíme sa aj za pokoj duší zosnulých Božích služobníkov a za odpustenie všetkých ich vedomých i nevedomých prehrešení.

Ľ: Večná im pamiatka, blažený pokoj a večná im pamiatka.

K: Na prihovor našich svätých otcov, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami.

Ľ: Amen

 

(chvíľa ticha)

Pieseň

El Shaddaj

Obrad vzájomného zmierenia pokračuje nasledovne: nech podíde ku krížu prvá osoba (najlepšie tá, ktorá vedie adoráciu – kňaz alebo diakon), bozkom vzdá úctu krížu a postaví sa vedľa kríža tak, aby druhá osoba, ktorá urobí to isté, mohla následne podísť k nemu, dať mu znak pokoja a postaviť sa vedľa neho. Potom prichádza tretia osoba a to isté robí pri prvej a druhej osobe... Takto to pokračuje ďalej, a každý s každým si vzdá úctu a spoločne vytvoria kruh okolo kríža.

Znak pokoja vyzerá nasledovne: prichádzajúca osoba podáva ruku tej druhej, pričom hovorí: „Kristus medzi nami.“ Druhá osoba odpovedá: „Je a bude.“

Uklonia sa hlavami z pravej, ľavej a ešte raz z pravej strany a postavia sa vedľa seba.

Pre prípad väčšieho množstva ľudí: počas piesne – ak je možnosť – nech každý môže individuálne na chvíľu pokľaknúť pri kríži a vrátiť sa späť na miesto.

Pieseň

Mária Magdaléna (Prosím ťa, odpusť mi) (Kapucíni)

Modlitba za Svätého Otca

Pieseň

Ctíme túto sviatosť slávnu (počas nej kňaz alebo diakon vyloží Oltárnu sviatosť)

Modlitba pred požehnaním

Pane Ježišu, prosíme ťa, mocou svojho Svätého Ducha vzbudzuj v nás hlad po tebe, po tvojej prítomnosti v nás a v našich vzťahoch. Uč nás, aby sme v evanjeliu dokázali rozpoznať radostnú zvesť pre náš každodenný život. Prosíme ťa, Pane, daj nám odvahu, silu viery a svetlo Ducha Svätého, aby sme všade tam, kde je naše miesto, boli živými svedkami evanjelia ako Mária Magdaléna.

Daj nám lásku ozajstnú, nezištnú, lásku ktorá vie odpúšťať blízkym i vzdialeným. Lásku, ktorá ľudí spája. Veď je to tvoje prianie. Ty si sa takto správal ku všetkým hriešnikom. Daj nám pochopiť, že láska nie je pocit, ale rozhodnutie. Amen.

Pre ODVÁŽNY ROK pripravil: otec Miroslav Bujdoš, CSsR - redemptorista


Máriina cesta - Akatist k Presvätej Bohorodičke
 

Raduj sa, Mária, lebo skrze teba k nám Radosť prichádza!

Radosť všetkých radostí – je názov ikony/obrazu Presvätej Bohorodičky, ktorá zobrazuje Pannu Máriu po tom, ako povedala archanjelovi Gabrielovi: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho Slova. “ (Lk 1, 38) Mária má hlavu nežne naklonenú doprava, oči mierne pootvorené, tvár radostnú a zamyslenú. Je úplne sústredená na Slovo, ktoré nosí pod srdcom, a ktoré chce ochrániť skríženými rukami. Okolo svätožiary má nápis „Radujsa nevisto nenevistnaja.“ V slovenčine tieto slová znamenajú: „Raduj sa panenská (nevydaná, slobodná) Nevesta a dokonale vyjadrujú tajomstvo modlitby akatistu k Presvätej Bohorodičke – Mária, Božia nevesta, je Boží nástroj, skrze ktorý Boh koná zázraky a vstupuje do života ľudí.

Akatist – je starobylá modlitba východnej kresťanskej tradície, oslavný hymnus, ktorého názov pochádza z gréckeho Ἀκάθιστος Ὕμνος, znamenajúci „nesedavý hymnus“, pretože sa pri ňom na znak radosti a vďaky po celý čas stojí. Grécke slová, ktoré znamenajú určitý spôsob modlitby sa tak stali základom pre jej samotné pomenovanie, ktoré sa rozšírilo do celého sveta. V 24 slohách, ktoré začínajú vždy nasledujúcim písmenom gréckej abecedy, sa prelínajú tajomstvá Ježišovho života s mariánskymi obrazmi. Na kresťanskom Východe slúži ako takzvané „malé mariánske ofícium“ - čiže plní úlohu podobnú úlohe ruženca alebo loretánskych litánií v Západnej Cirkvi. Katolíci byzantského obradu sa mariánsky akatist, okrem iných dní, špeciálne modlia v sobotu piateho týždňa Veľkého pôstu, ktorá je nazvaná „Akatistová sobota.“

História – „Tebe, Bohorodička, mocná vládkyňa, spievame víťaznú pieseň. – Vyslobodila si nás od zlého, preto ti vrúcne ďakujeme, – hoci sme len nehodní služobníci. Ty si nepremožiteľná, – zbav nás všetkých bied, aby sme ti mohli spievať: Raduj sa, panenská Nevesta!“ Prvý kondák (sloha) sa odvoláva na históriu samotnej modlitby. Jej vznik podľa tradície podnietil trojitý zázračný zásah Bohorodičky pri záchrane Konštantínopolu (dnešného Istanbulu). Prvý raz to bolo v roku 626, keď na mesto z východu zaútočili Peržania a zo západu Skíti. Vtedy patriarcha Sergej konal procesiu okolo hradieb Konštantínopolu s ikonou Presvätej Bohorodičky a jej rúchom. Keď potom patriarcha omočil rúcho v mori, nastala veľká búrka, ktorá potopila nepriateľské lode. Keď obyvatelia videli tento mocný zásah Božej matky, z vďaky za víťazstvo nad presilou jej celú noc postojačky spievali oslavné piesne. Svojou pomocou pri záchrane mesta prispela Bohorodička ešte dva razy v rokoch 674 a 717. Táto tradícia však nevylučuje možnosť, že korene akatistu siahajú až ku Všeobecnému koncilu v Efeze (431), ktorý vyhlásil Máriu za Bohorodičku. Prvý preklad akatistu do latinčiny sa objavil okolo roku 800. Meno autora akatistu presne nepoznáme. Starobylé rukopisy spomínajú viacero mien. Už spomínaný patriarcha Sergej, Gregor Pisida – diakon chrámu sv. Sofie, sv. patriarcha German, príp. biskup Bazil zo Seleucie.

Symbolika – štruktúra akatistu je založená na biblickom chápaní symboliky čísel, zvlášť čísla 12. Celá modlitba je inšpirovaná obrazom „Nevesty Baránkovej“ z 21. kapitoly Knihy Zjavenia. Táto Nevesta Baránkova, nový Jeruzalem, je ohradený múrom s 12 bránami, je strážený 12 anjelmi a nesie na sebe mená 12 kmeňov Izraela. Číslo 12 nám má pomôcť kontemplovať tajomstvo Márie skrze tajomstvo Cirkvi. Cirkev sú tí, ktorí spolu s Máriou prinášajú Ježiša do sveta.


Kľúčové slová

Raduj sa – grécky „chairé“, hebrejsky „shalom“ – sú slová, ktorými pozdravil archanjel Gabriel Máriu. Radosť je jedným z najkonkrétnejších darov, ktoré Ježiš prináša tomuto svetu cez svoje vykupiteľské dielo.

Panenská Nevesta – Mária, symbol Cirkvi a Nevesta Baránkova sa stáva príkladom toho, ako chce Boh pretvoriť každého človeka.

Aleluja! – je predovšetkým oslavou Boha za jeho spásne skutky v živote človeka. V Knihe Zjadenia je oslavou svadby Baránka a jeho Nevesty.

Mária – matka „Radosti“

Ikos 1:

Z neba bol poslaný archanjel, aby Matke Boha povedal: Raduj sa!

A keď videl, že ty Pane, po jeho slovách berieš na seba ľudské telo,

v údive stál a takto ju pozdravil:

Raduj sa, lebo skrze teba k nám radosť prichádza!

Raduj sa, lebo skrze teba pominie prekliatie!

Raduj sa, lebo si pozdvihla padnutého Adama!

Raduj sa, lebo si zotrela slzy Evine!

Raduj sa, ľudskému rozumu nepochopiteľná výšina!

Raduj sa, hlbina, ktorú nepreniknú ani oči anjelské!

Raduj sa, nádherný trón kráľovský!

Raduj sa, lebo si v živote nosila Stvoriteľa vesmíru!

Raduj sa, zornica, ktorá nám východ Slnka zvestuje!

Raduj sa, lono, v ktorom sám Boh prebýval!

Raduj sa, lebo skrze teba sa obnovuje všetko stvorenie!

Raduj sa, lebo skrze teba sa Stvoriteľovi klaniame.

Raduj sa, panenská Nevesta!

Akatisty – okrem akatistu k Prevätej Bohorodičke poznáme aj iné akatisty. Všetky sú novšieho dáta a sú vytvorené na základe štruktúry mariánskeho akatistu. Modlia sa počas jednotlivých období liturgického roka a v rôznych potrebách. Do slovenčiny už máme preložený: akatist k Ježišovi Kristovi, akatist k Svätému Duchu, ďakovný akatist, akatist k svätému Mikulášovi, akatist k svätým Cyrilovi a Metodovi. V období Veľkého pôstu sa modlí kajúci akatist. Veľký význam a veľkú obľubu si poslednom čase získal akatist k Márii – Nevyčerpateľnej čaši, ktorý sa modlí za oslobodenie ľudí spútaných alkoholizmom a inými závislosťami. Aj na Slovensku nedávno vznikol jeden akatist – akatist požehnania rodín. Je konkrétnym plodom prežívania Roku rodiny v Prešovskej archieparchii. Jeho taliansky preklad odovzdal v roku 2014 počas Synody o rodine vo Vatikáne, vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup a metropolita, aj pápežovi Františkovi a synodálnym otcom.

Prepodobný Serafín Sarovský – veľký svätec Pravoslávnej cirkvi 19. storočia. Svätý pápež Ján Pavol II. ho nazval ekumenickým svätcom a nechal zhotoviť jeho mozaiku vo svojej kaplnke Redemptoris Mater vo Vatikáne. Ikona „Radosť všetkých radostí“ bola jedným z najobľúbenejších mariánskych obrazov Serafína Sarovského a visela na čestnom mieste v jeho mníšskej cele. Keď svätec s vierou pomazal chorého olejom z lámp, ktoré horeli pred touto ikonou, bol uzdravený. Serafín dal ikone aj druhé meno Умиление – Nežnosť. On sám, pozerajúc do nežnej tváre Matky všetkých radostí, počas modlitby pred touto ikonou v roku 1833, odovzdal svoju dušu Nebeskému Otcovi.

Svätý pápež Ján Pavol II. si niekoľkokrát želal, aby zaznela modlitba akatistu počas dôležitých momentov jeho pontifikátu a sám jej aj predsedal. Udelil všetkým veriacim, ktorý sa tento hymnus modlia, rovnaké odpustky ako môžu získať tí, ktorí sa modlia ruženec.

V roku 1995, počas svojej druhej návštevy Slovenska, zavítal svätý Ján Pavol II. aj do Prešova. Pred mestskou športovou halou sa stretol s obrovským zástupom veriacich a spolu s nimi sa pomodlil akatist k Presvätej Bohorodičke. V závere svojho príhovoru sa obrátil ku všetkým mladým: „Dedičstvo (viery), ktoré vaši otcovia úzkostlivo a odvážne chránili, sa zveruje vám mladým. Znova objavte svoje korene! Sú to kresťanské korene, ktoré priniesli hodnoty a civilizáciu celej Európe tak na Východe, ako aj na Západe. Ony čerpajú silu zo svedectva vašich otcov, ktorí hrdinsky zostali verní Kristovi aj napriek ťažkostiam a skúškam, ktoré museli podstúpiť v priebehu dejín. Tým, ktorí z rozličných dôvodov stratili zmysel pre toto dedičstvo, pomôžte na ceste k znovuobjaveniu viery, aby ju dobre poznali, aby ju mohli milovať a usilovali sa podľa nej každý deň žiť.“

Pre ODVÁŽNY ROK pripravil: HELic. Martin Mráz, Gréckokatolická eparchia Košice.


Pieseň

Zo sna
Hudba a text: Eva Hrešková

Jednej noci prisnil sa mi sen,

že stratila som koho milujem.

Prúdy krvi tiekli z jeho rán,

na dreve kríža skonal lásky Kráľ.

Zo sna ma budí, nocou ma ženie

túžba silnejšia než čokoľvek iné.

Zo sna ma budí, nocou ma ženie

láska mocnejšia než strach, ako pochodeň horí vo mne.

Tmavou nocou kráčam a volám:

Kto mi ťa vzal, Láska, kde ťa mám?

Mesto obídem, mesto obídem

a budem hľadať, kým ťa nenájdem.

Len jedinýkrát znovu vidieť tvoju tvár,

len jedinýkrát, jediný raz, znovu počuť tvoj hlas.

„Mária, milovaná, neboj sa, teš sa, to som ja!

Tvoja Láska pochovaná znovu povstala, z hrobu povstala.

Mária, milovaná, raduj sa, dcéra Siona, som to ja!

Tvoja Láska pochovaná navždy smrť premohla."

Svitá biele ráno, nový deň,

a ja mám späť toho, koho milujem.

Uzdravenie prúdi z jeho rán,

veď zomrel, no vstal z mŕtvych z lásky k nám.

 


 

Ďalej