« Back

Objavme potenciál ľudí v našom spoločenstve

Objavme potenciál ľudí v našom spoločenstve

Fungovanie spoločenstva. Koľkokrát sme si mysleli, že na naplnenie vízie nemáme u nás vôbec ľudí? A čo ak sme ich mali, ale nevenovali sme sa ich formácii, pretože boli u nás noví a báli sme sa im zveriť zodpovednosť? No nie každý má obdarovanie na všetko. Takže ako objaviť v našich nových členoch ich potenciál? Na túto tému som sa zhováral aj s p. Jurajom Ďurnekom SchP., lídrom Spoločenstva Piar v Prievidzi a Máriom Tomášikom, lídrom spoločenstva pri Dóme svätého Martina v Bratislave.

Myslím, že skôr ako sa dostaneme k praktickým krokom, čo robiť, je nesmierne dôležité sa zastaviť a pouvažovať nad naším spoločenstvom. Pretože v každom spoločenstve je dôležité všetkým členom vytvoriť priestor dôvery, slobody a prijatia. Teda skôr ako skvelý time management a kvalita akcií je dôležité pre členov vytvoriť priestor, v ktorom budú dôverovať tomu, čo sa hovorí a deje. Áno, vyžaduje to od nás, aby naše áno bolo áno a nie bolo nie. Ak sa medzi nami vytvorí priestor bez masiek, dostane každý člen akoby zelenú prísť so svojím nápadom alebo víziou a nebude sa ju báť zdieľať. No je rozhodne dobré, ak sú mladší členovia vždy vedení múdrosťou starších.
To nás dostáva k vytvoreniu miesta slobody, miesta, kde sa dajú robiť aj omyly, miesta, kde človek nič nehrá a nepredstiera. Teda každý v spoločenstve vlastne má mať priestor rozvíjať svoje obdarovanie a talenty bez toho, aby bol brzdený okolím, ako to častokrát býva vo svete. Samozrejme, aj tu má byť usmerňovaný staršími ľuďmi v spoločenstve, a vedieť prijať rady od ostatných.
Skvelým prípadom je umenie. V našej spoločnosti akoby umenie stratilo svoje miesto, ľudia hľadajú len rýchle naplnenie zábavou, kupujú obrazy v obchodoch s potravinami, len aby niečo na tej stene doma viselo. Nemajú čas sa zamyslieť nad zmyslom a významom, ísť do hĺbky. Hlavne sa čo najskôr zabaviť. Niet sa čo čudovať, keď sa pozrieme na súčasný životný štýl. A preto akoby umelecké dary v ľuďoch sa berú ako druhoradé, nepodstatné. Ľudia nás tlačia, aby sme sa radšej venovali iným oblastiam, študovali iné odbory, veď tie nás uživia. Veď aj tak nemáš na toho a toho, ani to neskúšaj … a podobné klamstvá. Pritom veci sa učíme najlepšie tak, že ich robíme. A samozrejme, je tu nesmierne dôležité aj obdarovanie a talent, no ak je utlačený našim okolím, len ťažko sa rozvinie.
Prijať ľudí je tiež náročná úloha. Každý z nás má predsa predstavu, ako má naše spoločenstvo vyzerať. No ak neprijmeme ľudí takých, akí sú, samozrejme myslím na to dobré, čo do nich Boh vložil, môžeme voliť nesprávne cesty pre naše spoločenstvo, pretože nie vždy je naša predstava naozaj správna alebo ak je, nemusíme ju vedieť správne uviesť do praxe.

Pripomína vám to niečo? Všetko toto sa spája v rodine. Teda priestor prijatia, slobody a dôvery by sa mal v spoločenstve rozvinúť do akejsi fungujúcej rodinnej formy, kde lídri a starší členovia sú ako rodičia a starší súrodenci, ktorí tvoria priestor lásky a prijatia, kým mladší členovia sú ako deti, ktoré v tomto prostredí môžu byť kým sú bez strachu, bez masiek, kde môžu rozvíjať svoje dary a objavovať svoje talenty.
Mário: „Pretože pri otázke nových členov (za predpokladu, že túžime získavať nových pre Pána Ježiša, využívajúc predevanjelizáciu skrze vzťahy, pomoc, priblíženie sa, alebo priame ohlasovanie, kerygmu) je veľmi dôležité ich začlenenie do spoločenstva. A to jednak skrze akt "prijatia za členov", ale aj skrze naše poskytnutie prijatia v psychologickom slova zmysle, ale i požiadaviek (kritérií), ich následného rastu, objavovania darov i vystrojenia do služby.“

Pre objavenie potenciálu v ľuďoch je teda dôležité v prvom rade vytvoriť priestor, kde tento potenciál vidieť, kde nie je za nejakým múrom alebo plotom, teda miesto, kde je každý dôležitý, kde má každý svoj priestor. To ale rozhodne nie je všetko. Tak, ako postupovať ďalej?

Hlavne pre nových členov je dôležité nájsť v spoločenstve svoje miesto. Je skvelé preto propagovať služobné tímy a služby, do ktorých sa môžu zapojiť.
Juraj: „Plánujeme viac propagovať jednotlivé služby v spoločenstve a povzbudzovať vedúcich týchto tímov, aby viac hovorili a cieľavedomo hľadali nových členov do týchto tímov. Snažíme sa vždy vysvetľovať, prečo je dôležitá služba a taktiež aký je jej zmysel z pohľadu kráľovstva.“
Je tu podľa mňa dobré spomenúť aj problém, s ktorým možno bojujeme, a to nedržať si svoju pozíciu v spoločenstve pevne. Inak povedané nehľadať v službe svoju identitu. Boh nás môže povolať do inej oblasti a vtedy je dobré vedieť, komu tú našu službu zveriť. Tento človek ju pravdepodobne bude robiť inak, ako my, no to je v poriadku. Mali by sme mu nechať priestor, aby svoje dary používal najlepšie, ako vie. Je tiež dobré, aby tímy neboli príliš uzavreté.
Juraj: „Naše služobné tímy sú veľmi otvorené, teda každý, kto má chuť sa môže zapojiť do nejakej oblasti. Zatiaľ  to u nás funguje tak, že každý, kto čo i len trochu chce, je v tom podporovaný a môže sa realizovať.“

Ďalšou možnosťou je členom ukázať, aké obdarovania vlastne majú, teda poskytnúť určité príklady. Vhodná forma je hovoriť o služobnostiach.
Juraj: „Vyučujeme o služobnostiach, teda aj v takejto oblasti hľadáme Boží plán pre život každého jedného.”
Formácia v služobnostiach by však nemala byť škatuľkovaním, ale nájdením svojho obdarovania a potenciálu.

Nemenej dôležitou formou je podľa mňa aj osobné stretávanie a doprevádzanie členov. Práve touto formou sa môže objaviť potenciál v človeku, prípadne sa môže utvrdiť a dostať povzbudenie do väčšieho rozvinutia svojich obdarovaní. Doprevádzanie a vedenie ľudí naberá dôležitosť hlavne, keď svoj potenciál človek už objaví. Následne sa môže touto formou rozvíjať. No tu by to nemalo skončiť. Ľuďom treba poskytnúť aj prax, teda miesto, kde sa budú realizovať.
Juraj: „Tým, že organizujeme veľmi veľa akcií a robíme veľa aktivít, máme širokú škálu toho, kde sa môžu členovia uplatniť.“
Následne je ideálne poskytnúť členom tú najlepšiu formáciu a vysielať ich na kurzy a školy, kde môžu obohatiť celé naše spoločenstvo, Slovensko, svet... Áno, prečo nesnívať vo veľkom?

Pre objavenie potenciálu v ľuďoch teda treba vytvoriť miesto, kde tento potenciál vidno, kde sa ho členovia spoločenstva neboja ukázať. Následne, keď sa ľudia neboja prejaviť môžu vstúpiť do služby alebo pomoci pri akciách, kde ich talenty a dary rastú. V konečnom dôsledku sa môže stať, že nás ľudia prerastú, s čím, priznajme si, máme občas problém, no o to nám vlastne ide, teda aby kráľovstvo rástlo. Takže ukážeme ľuďom v našom spoločenstve, kým naozaj sú a dovolíme im rozvíjať ich dary?
 

 Bloger: Ľuboš Žabenský