Hry a aktivity

« Zurück

Zoznamovačky 2

Zoznamovačky 2

Ďalšie nápady na kreatívne spôsoby zoznamovania sa v skupine.

CIBUĽA

Hra pod týmto názvom by nemala štípať v nose a o slzách už ani nevraviac.
Účastníci vytvoria dva kruhy - vonkajší a vnútorný - a tvárou sú obrátení k sebe (pozri obr. 2). Vedúci dá povel a účastníci ho vykonajú. Po každom úkone sa jeden kruh posunie o jedno miesto vľavo.

Príklady povelov:

Pozdravte sa a predstavte sa navzájom.
Povedzte si, prečo ste tu prišli.
Povedzte si o svojich najväčších záľubách.
Povedzte si, či máte ťažkosti veriť v existenciu Boha.
Povedzte si o svojom najťažšom zážitku za posledný mesiac.
Povedzte si o milom zážitku za posledný mesiac.
Zrkadlo: jeden robí určitý pohyb a druhý ho napodobní.
Na záver: Povedzte si, ako ste sa cítili pri hre.

 

CIBUĽA 2

(Dynamickejšia modifikácia tejto hry)

Hráči opäť utvoria dva kruhy - jeden kruh muži, druhý ženy. Kruh s menším počtom ľudí je otočený tvárou von, kruh s väčším počtom tvárou dnu (obr. 3). Vedúci zapne zábavnú hudbu príjemného, dynamického charakteru. Hráči v obidvoch kruhoch sa pootočia o 90 stupňov doprava a začnú pochodovať ľahkým, skoro tanečným krokom. Každý kruh sa otáča iným smerom. V momente, keď hudba zmĺkne, hráči sa otočia naspäť tvárou k sebe a utvoria diskusné dvojice alebo trojice. Kvôli priestorovým podmienkam je vhodné vystúpiť trocha ďalej od stredu. Úlohou takto vytvorených skupiniek je rozhovor o téme, ktorú im zadá vedúci. Diskusia končí, keď vedúci opäť zapne hudbu. Niekedy je dobré prerušiť diskusiu v plnom prúde (samozrejme, závisí to od témy), lebo účastníci si budú chcieť začatú tému dodiskutovať neskôr a to napomôže ich zblíženiu.

Príklady tém:

- Skupinky sa rozprávajú, akú cestu mali na stretnutie, aký bol ich posledný deň. Ak sa nepoznajú, predstavia sa menami.
- V rozhovoroch v skupinke je potrebné nájsť 5 spoločných vecí alebo záľub účastníkov.
- Rozhovor, prečo prišli na stretnutie, čo od neho očakávajú, čo ich zvlášť zaujíma.

(spracované podľa E. Bakalář-Psychohry)

CIBUĽA 3

(vhodná na úvod, ale aj na oddych a prestávku)

V tejto verzii nie je potrebný pohyb účastníkov do kruhu, ale všetci chodia hore-dolu po miestnosti. Môže sa to podfarbiť ľahkou, dynamickou hudbou. Vedúci po niekoľkých sekundách (do 20 sek.) zastaví hudbu a vydá povel, ktorý všetci vykonajú. Zapnutie hudby alebo nejaký zvuk (gong) je signálom k začatiu chodenia.
Príklady povelov:

Nech sa každý dotkne postupne štyroch stien.
Snažte sa stisnúť čo najviac rúk.
Poklepte čo najviac osôb po ramene.
Vytvorte skupiny podľa farby topánok, podľa farby očí, podľa farby vlasov.
Chodíme ako veľmi unavení.
Chodíme ako človek plný energie.
Snažte sa urobiť trojice a pozdraviť sa nohami.
Všetci poletujeme s rozpaženými rukami, ale nedotýkame sa.
Poletujeme a dotýkame sa končekmi prstov.
Vytvoríme dvojice a povieme si svoje meno, stav a pracovisko.
Vytvoríme dvojice a povieme si, čo očakávame od stretnutia.
Vytvoríme trojice a povieme si, ako sa cítime pri tejto hre.

Týmto sa hra končí. Bez ďalšieho komentára.

FOTOVYJADRENIE

Pripravíme si množstvo fotografií a ilustrácií vystrihnutých z časopisu najrôznejšieho obsahu (ľudia, predmety, kvety, krajinky). Treba sa však vyhnúť gýčom alebo umelým pózam napríklad z módneho časopisu. Existujú rôzne varianty tejto hry:

1. verzia:

Obrázky sa rozložia na stôl alebo na dlážku. Každý z účastníkov si vyberie jeden obrázok, ktorý ho priťahuje, ktorý ho osloví a ktorý je nejakým spôsobom spojený s jeho prirodzeným nastavením, náladou či myšlienkami. Pritom sa však netreba zdržiavať dlhým výberom. Potom si všetci posadajú, ukážu svoj obrázok a krátko povedia, prečo si ho vybrali. Vedúci má prvý ukázať svoj obrázok a povedať, prečo si ho vybral. Netreba to komentovať, dopĺňať ani kritizovať. Obyčajne všetci ochotne hovoria. Odpovede sú rôzne, často zaujímavé, neraz vzrušujúce a hlboké a zbližujú ľudí navzájom.

Nasledujúce verzie nie sú až tak vhodné na úvod ešte nezohratej skupiny, ale dajú sa využiť v skupine, ktorá sa vzájomne pozná ako motivácia k téme.

2. verzia:

Príprava opäť ako v prvej verzii. Výber obrázku spočíva v otázke: ktorý obrázok má niečo spoločné s črtami (črtou) mojej osobnosti, môjho charakteru. Nasleduje 10 min. rozhovor vo dvojiciach.

3. verzia:

Príprava je ako v prvej verzii. Zmena: účastníci si vyberú obrázok, ktorý ich DNES identifikuje. Potom účastníci rozprávajú a pritom sa vynárajú problémy. Môžeme sa opýtať, kto by chcel povedať svoj problém celej skupine (najprv dôkladné predstavenie problému či konfliktu, diskusia, prípadne situačná hra - "inscenácia" (uvedená v kapitole "metódy hodnotenia vnútorného stavu skupiny"), prípadne iná metóda k hľadaniu riešení problému.

4. verzia

Tuto môžeme rozložiť aj symbolické obrázky. Potom si každý vyberie obrázok, ktorý zodpovedá jeho vnútornému prežívaniu, jeho túžbam. Postupne všetci hovoria, aké myšlienky, či pocity v nich vyvoláva tento obrázok, prečo si ho vybrali. Túto metódu môžeme použiť zvlášť po spoločnej meditácii, či náboženskej diskusii.

HRA S KLBKOM VLNY

Optimálny počet účastníkov tejto hry je do 20. Účastníci sedia v kruhu. Vedúci hodí niekomu klbko vlny držiac koniec v ruke a zároveň mu položí otázku, na ktorú daný účastník bez nútenia odpovedá. Po odpovedi hodí klbko niekomu inému, (držiac vlnu v ruke) a tiež mu položí otázku. Týmto spôsobom sa vytvorí medzi účastníkmi sieť. Otázky môžu byť rôzne, napríklad:

Ako dnes cítiš?
Čo zaujímavé si naposledy čítal?
Aké máš plány na prázdniny?
Kde pracuješ?
Aký si mal najkrajší zážitok v minulom roku?
Kto je tvojím vzorom?

Namiesto otázok sa môžeme pýtať na meno účastníka alebo ten, ktorému sme hodili klbko, povie sám svoje meno - kvôli zoznámeniu. Môže sa prijať pravidlo, že tomu, komu je hodené klbko sa povie niečo pozitívne. Keď sú účastníci spojení sieťou z vlny, môžeme sa opýtať, ako sa cítia a povedať niekoľko slov na tému spoločenstva. Nakoniec sa sieť rozplieta tak, že sa klbko hádže naspäť po poriadku a vlna sa navíja.