Stretko - Viera

Stretko na tému "Viera"

Príbeh:
Akrobat ako najlepší bod svojho programu natiahol lano medzi dvomi panelákmi a pýta sa ľudí: „Veríte, že prejdem po lane s fúrikom?“ pýta sa okolostojacich. „Jasné, samozrejme!“ Kričí dav. „A kto verí, že prejdem po lane a fúrikom, v ktorom bude sedieť človek?“ „Ja! Ja verím tiež!“ dvíhajú sa postupne ruky.
„Tak si poď sadnúť do fúrika“ ukáže akrobat na chlapíka, čo sa hlási najbližšie.

Na dnešnom stretku bude téma viera a budeme rozprávať, ako je to s nami - či veríme, že Boh skutočne pomôže, že je najväčšou autoritou, že sa mu oplatí dôverovať... jednoducho, či sme už niekedy „sedeli vo fúriku.“

Diskusia:
Aká je vaša skúsenosť s dôverou v Boha? Máte nejaké zaujímavé skúsenosti?
Kedy na Neho myslíte?

Z diskusie vyplynie, že človek si na Boha spomenie často až v nešťastí, až keď niečo nevyjde, keď prídu problémy.... (napíšte závery na papier)

Aké sú teda spôsoby a čo robiť, aby sa viera nestávala akousi suchou, beztvarou, fanatickou, či nebodaj neostala nejakou detskou vierou, ktorá je každému na smiech?
(Ak je to pre stretko vhodné, skúste spomenúť nasledujúci obraz detskej viery: Predstavte si, že tuto, naši rúči chalani, by prišli dnes na stretko oblečení v svojich detských nohaviciach, ktoré by na určitých miestach asi aj praskli :o) prišli by v svojich detských košieľočkách a s podbradníčekmi okolo krku. (Nechajte skupinu nech doplní vlastné návrhy a dosýta sa na chalanoch vyzabáva).
Rovnako smiešne pôsobí dospelý človek (alebo človek kráčajúci k dospelosti), ktorý má stále len detskú vieru.

Na papier teraz píšte veci, o ktorých hovorí skupina, že slúžia na rozvoj a rast viery.
(Osobné skúsenosti, hlavne s prežitým utrpením (ktorým sa človek statočne a hlboko predoloval), osobné skúsenosti s modlitbou, vzdanie sa predstavy, že Boh je automat, na ktorého jednej strane vhodíš požiadavku (modlitbu, prosbu, atď) a na druhej strane vypadne hotová vec – a napriek tomu sa človek slobodne rozhodne dôverovať Bohu a rátať s Ním v živote...)

Aktivita:
Ružu, alebo nejaký iný, príjemne voňajúci kvet dajte kolovať po stretku, nech si každý privonia. Ak sa kolečko skončí, povedzte skupine, nech, kto vie, nech povie ostatným, ako vonia ruža.

Prekvapením pre skupinu je zistenie, že sa to vôbec nedá povedať. Rovnako ako skúsenosť s vierou – máme len osobnú skúsenosť, do slov sa to dáva ťažko. A žiadna, hoci 300 stranová kniha, hovoriaca o tom, ako nádherne ruža vonia, nevyrovná osobnú skúsenosť, keď ruži skutočne privoniam. Kto zažil vo svojom vnútri Boha, vie o čom je reč.