Aj ty si Cirkev

dajte sa do kruhu, zavrite si oči a predpažte obe ruky. So zavretými očami, oboma rukami sa niekoho chyťte. Stlačením ruky si pošlite signál, aby ste zistili, že ste v kruhu. Keď sa vám signál vráti a prešiel každým, ste v kruhu. Začnite sa rozplietať, kým nevznikne kruh. 

Rozdeľte sa na dve skupiny. Jedna skupina sa na zemi pospája rukami aj nohami, aby vytvorila pevný „mrak“. Druhá skupina sa snaží jednotlivcov oddeliť od vytvoreného „mraku“. Zdieľajte sa o pocitoch z hry, keď ste boli pospájaní. Aký to bol pocit, keď vás odtrhli od skupiny? 

Čo sa vám vybaví v mysli, keď vyslovím slovo cirkev? (pápež, spoločenstvo veriacich, kostol, kňaz, rehoľník, modlitebňa, kazateľ, ...). Čo si myslíš, je cirkvou aj tvoje stretko, aj tvoja rodina? Cirkev je aj tvoje malé stretko, spoločenstvo, adorácia, alebo modlitbová akcia, na ktorú prídeš. Cirkvou je aj tvoja rodina, veď rodina je základnou bunkou nielen spoločnosti, ale aj Cirkvi, veď jej nie nadarmo hovoria domáca Cirkev. Cirkev to som aj ty aj ja. Preto je niekedy až smiešne, keď viacerí ľudia nadávajú na Cirkev, aj keď sú veriaci, pretože vlastne nadávajú nielen na svoju duchovnú rodinu, ale aj na seba samých. Cirkev je predovšetkým „miesto“, kde zvláštnym spôsobom prebýva Boh. Je to skutočnosť, ktorá sa skladá z Božského rozmeru a ľudského rozmeru. Je v nej prítomný Boh a sú v nej prítomní ľudia. Prináša to požehnanie, ale aj problémy, ako všade, kde sú ľudia. Boh ju chcel, založil ju – preto je Božská, ale je aj ľudská, lebo sme v nej my. Na jednej strane je to Kristovo tajomné telo (my sme tajomným Kristovým telom, zapadáme do Neho) a na druhej strane je to ľudská spoločnosť. Je svätá, lebo ju založil a prebýva v nej svätý Boh, ale zároveň sa musí každý deň očisťovať, lebo je hriešna, pretože ju tvoríme my, hriešni ľudia. Je požehnaná a slávna, ale je zároveň trpiaca a topiaca sa v hriechu, záleží z ktorej strany sa na to pozrieme. Preto tak často ľudia, ktorí sú mimo cirkvi, alebo vlažní, alebo nechcú mať nič spoločné s cirkvou hovoria, že je taká a taká a kňazi robia to a to. Majú pravdu, ale len kúsok. Nevidia druhý rozmer, ktorý by im priniesol požehnanie do života, lebo v nej prebýva zvláštna Božia sláva, že je v nej ohromné pomazanie, že je Božím nástrojom, sprítomňuje dotyk Boží. Preto je Cirkev v dnešnom svete ponižovaná, kritizovaná, lebo svetu sa ťažko pozerá na tie slávne veci, lebo ich nevidí, jedine ak je to veľmi viditeľné, ako napr. Ján Pavol II, Matka Tereza a iní. Neznamená to ale že Cirkev je slabá, hodná odpisu, práve naopak. Najvzácnejšie veci sú v nej skryté, ale pevne prítomné. Skrze Cirkev a v Cirkvi Boh uskutočňuje svoje plány. Preto služobníci (či stretká), ktorí sú samotári sú nebezpeční pre cirkev. Keď sa niekto ťahá do izolácie, Boh môže cez neho naplniť len malú časť svojich plánov, ktoré s nimi mal. 

Čo by si mal robiť, keď si v cirkvi? 

1. Rozhodni sa, že tu chceš žiť. 

Cirkev nie je stroj na duchovné povzbudenie. Prídeš k stroju, poklepkáš a vypadne osviežujúci nápoj milosti. Nie je ani tvoj nástroj, alebo otrok. Je miestom, kde máš žiť. Keď niekto povie napr. ja chodím do katolíckej cirkvi, ja chodím do toho spoločenstva, znamená, že tam prídeš a potom odídeš niekam, čo považuješ za svoj domov. To veľa o tebe prezrádza, keď len chodíš do Cirkvi a nie žiješ v Cirkvi. Boh ti hovorí, aby si sa rozhodol tam patriť a žil tam. Je ťažké a zničujúce pre kresťana žiť dva životy, jeden v Cirkvi a druhý niekde bokom. Ži celý svoj život v Cirkvi, tam kde ťa Boh posadil.

2. Zdieľaj sa s ostatnými. 

Boh chce, aby si sa zaradil do jeho rodiny a bol s jej členmi. To je niekedy ťažké. Nejde o to, aby si každému povedal o svojom živote, keď prídeš do kostola, ale tam kde žiješ dávaš zo seba. Spoločenstvo, kde ľudia prídu a povedia si, že chcú prijať od Boha, ale aj dávať vyzerá úplne inak ako to, kde si ľudia povedia: „Čo mi dnes Bože dáš? Dúfam, že ma nebudú otravovať s niečím, čo by som mal dať ja.“ Cirkev, kde sa chodí iba brať, je chudobná Cirkev, pretože Cirkev žije s dávania. Boh dáva a Cirkev sa mu chce podobať, preto dáva. Blahoslavenejšie je dávať ako prijímať. Keď dávaš, môžeš prijať oveľa viac. Dávať môžeš svoje slová, nebudeš len ticho, že zdieľaš svoje skúsenosti, to čo si sa naučil, svoje schopnosti, obdarovania, problémy. Niektorí hovoria, že Cirkev je ako spiaci obor, že je nemohúca, ako telo, keď leží a spí. Ale Boh čaká, kedy sa zobudí a podmaní celý svet pre Neho. Máme sa rozdávať, otvárať svoje domy pre druhých, ozvať sa, keď treba. 

3. Rob časť svojej práce. 

Sme zároveň aj Kristovým telom, lebo on je hlavou Cirkvi a ako telo máme žiť i konať, v tele to funguje tak, že každá časť si koná svoju časť práce, mnohé dokonca podvedome. Tak aj my potrebujeme vedieť, čoho súčasťou sme a ako môžme prispieť k tomu, čo Boh chce urobiť. Ak sa budeme v stretku navzájom dopĺňať a povzbudzovať, tak spolu môžeme naozaj napĺňať Pánovu vôľu a zažívať ako Pán koná. Veľké Božie veci sa nestanú tam, kde nie je Cirkev, tam kde nie sú kresťania. Boh používa svoju Cirkev ako svoj nástroj, ako nástroj svojho požehnania a spásy. Ešte som nepočul, aby sa diali zázraky, bez toho, aby sa neohlasovalo evanjelium alebo aby sa uzdravili ľudia na mieste, kde neboli kresťania. My si niekedy myslíme, že však Boh má toľko anjelov, že nevie, čo s nimi, nech oni obrátia ľudí a potom nám ich privedú do stretka. Viac k téme v Nahlase č. 4. 

Otázky na diskusiu

ANKETA

Metodické materiály

Vyučovania

Kresťanské videá