Charakter kresťana

Charakter kresťana

Návrh na tematické stretko

Dynamika

Rozdajte si papiere. Každý nakreslí zviera, ktoré najviac vyjadruje jeho vnútorný charakter. Každý nájde a vypíše vlastnosti a črty, ktoré sú u neho podobné so zvieratkom. Na konci aktivity sa ľudia podelia v skupinke, prečo sa si vybrali dané zviera.

Téma (vyučovanie)

Ak chceme pochopiť, čo znamená formovanie charakteru kresťana, potrebujeme sa pozrieť najprv na to, čo znamená samotné slovo charakter. Toto grécke slovo totiž prešlo pomerne búrlivým vývojom, kým sa jeho hlavný význam ustálil na tom, že ide o istý sumár vlastností vytvárajúcich osobnosť a jej povahu. V pôvodnom starovekom význame charakter znamenal pracovný nástroj, ktorý používal rytec, alebo pracovnú dosku, do ktorej sa ryli znaky alebo obrazy. Postupom času slovo stratilo tento zmysel a vzťahovalo sa na samotný obraz alebo podobu, ktorú rytec vtlačil napríklad do pečate alebo do mince, a tak vyjadril ich povahu a hodnotu.

Charakter je obraz

Keď malo slovo charakter tento posledný význam, tak ho použil autor listu Hebrejom, ktorý napísal o Kristovi: „On je odblesk jeho slávy a obraz (v gréckom origináli - charakter) jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom“ (Hebr 1,3). Kristus je ten, kto sa zjavil ako dokonalý obraz-charakter Otca. Preto mohol Ježiš apoštolovi Filipovi na jeho žiadosť: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí,“ odpovedať: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky (porov. Jn 14, 7-11). V biblickom význame je charakter viac než len sumár vlastností, je to obraz podstaty, najhlbšej identity osoby. Preto každý, kto vidí Ježiša, vidí Otca a spoznáva Otcove skutky, charakter a podstatu. Podobný postup platí aj pri kresťanovi, ktorému krstom a birmovaním je vtlačený Kristov charakter (porov. KKC 1121, 1272-73, 1304-05). Aj cez nás by mali druhí vidieť Ježiša, Otca, ich skutky, charakter a podstatu. Preto krstom sa nekončí, ale len začína neustály proces, ktorým sa odstraňujú naše charakterové slabosti a postupne získavame viac Pánov obraz, kým nedospejeme k zrelosti, k miere plného Kristovho veku (pozri Ef 4, 11-14; KKC 1264).

Bez tréningu to nejde

Ježiš venoval zrejme najviac času svojej verejnej služby práci na charaktere svojich učeníkov. Pán slúžil aj zástupom, ale predsa si vybral len určitý okruh 12 a 72 učeníkov, ktorým sa venoval do hĺbky. Táto jeho investícia do ľudí bola zdĺhavá, ale neskôr priniesla bohaté a večné ovocie. Ježišovo posolstvo sa rýchlo rozšírilo a prekvasilo vtedajšiu spoločnosť, lebo On dobre pripravil učeníkov na službu – stali sa mu podobní, mali jeho charakter. Tento Ježišov štýl prevzala aj prvotná Cirkev, kde existovala efektívna katechumenátna formácia, ktorej cieľom nebolo získavanie pasívnych členov Cirkvi, ale získavanie učeníkov a ich formovanie k svätosti života, svedectvu a apoštolátu. Táto formácia má v živote kresťana viacero stupňov. Najprv sme povolaní stať sa Božími deťmi – obrátiť sa, uveriť v Ježiša a prijať spásu. Potom sme povolaní, aby sme sa stali Ježišovými učeníkmi. Tu ide o školu neustálej formácie, rastu vo viere, milosti, poznaní a premieňaní charakteru. A napokon sme povolaní po dosiahnutí istej zrelosti stať sa apoštolmi a svedkami Krista – ohlasovateľmi evanjelia a služobníkmi v rôznych oblastiach. V tomto článku by som sa chcel venovať druhému stupňu, ktorý charakterizuje jeden dôležitý princíp: Ak sa nenecháš trénovať, budeš nepoužiteľný pre Božie kráľovstvo. Toto môžeme vidieť na živote proroka Elizea. Keď ho Eliáš povolal, vstúpil do jeho života Boh novým spôsobom. Hneď opustil všetko kvôli Bohu, no nestal sa hneď veľkým služobníkom, ale obyčajným Eliášovým sluhom. Viac rokov s ním chodil a posluhoval mu v jednoduchých službách (porov. 1 Kráľ 19,19-21). Pravdepodobne by bol dnes pokúšaný opustiť svoje miesto kvôli niečomu lukratívnejšiemu. Možno by si myslel, že Eliášovi pomáhal už dosť, že má svoje vlastné povolanie. Ale Elizeus to neurobil a všetok čas pod Eliášovým vedením nebol zbytočný, lebo vďaka svojej vernosti a ochote nechať sa trénovať, bol pripravený Eliáša nahradiť a od Boha dostal dvojnásobok moci Ducha. Čím väčšia služba, tým viac príprav, pokušení a ťažkostí a formovania charakteru. Mojžiš, Jozue, Elizeus, 12 apoštoli, Pavol, Timotej, Títus, Marek – všetci prešli dlhým časom príprav skôr než vstúpili do vlastných služieb. Potrebovali čas na formovanie charakteru, aby v službe neboli zlomení. Niekedy sa stávame netrpezlivými a nedisciplinovanými a chceme, aby sa veci diali hneď, aby sme naplno vstúpili do svojho povolania alebo nejakej služby. Niekto predbehne ten čas a nie je vyformovaný, nemá základy, a tak sa zrúti ako dom na piesku, alebo počas služby veľmi ľutuje, že nevenoval viac času svojej formácii.

Prostriedky formovania charakteru

Štádium prípravy je základ, v ktorom sa hlavne učíme a formujeme charakter. Môžeme síce mať menšiu službu, ale dôraz je na učení a získavaní skúseností a poznania. Niekedy sme v pokušení niektoré veci odkladať a tie sa už potom nikdy nestanú. Nerozumieme, že sme v štádiu života, ktoré sa nikdy nevráti. Sme poväčšine mladí, pričom duchovný hlad i naše fyzické schopnosti sú na vrchole a to nám umožňuje naučiť sa veci, ktoré by sme už neskôr nemohli získať. Je dobré nájsť si v tom období čas na duchovné prehĺbenie v nejakej biblickej resp. animátorskej škole, kde možno získať poznanie a zmocnenie k ďalšej službe, niekedy aj na úkor nejakej brigády. V tomto období je tiež dôležité byť v nejakej malej skupinke, kde sa formujeme s bratmi a sestrami. Takto pracoval Ježiš, keď si vybral 12 alebo 72 učeníkov. To nemalo nič spoločné s elitárstvom, ale venoval sa iba toľkým ľuďom, ktorým bol schopný efektívne a do hĺbky slúžiť a vytvárať s nimi blízke vzťahy. Kresťana nevyformujú len knihy, ale je dôležité mať pri sebe človeka-mentora, ktorý je ďalej než my, ktorý nás vedie, je nám vzorom, radcom, ktorému sa môžeme zdôveriť, od ktorého sa učíme nové veci, a ktorý nás v prípade potreby aj seká. Ten človek vidí, či sme urobili pokroky a vie povedať, či sme prešli tú cestu, po ktorej absolvovaní sme pripravení na službu. V tomto období sa potrebujeme učiť disciplíne a zodpovednosti pri plnení povinností. Každé učenie sa je námaha a aj učenie sa v Ježišovej škole je namáhavé. Učeník sa povie po latinsky discipulus, čo je slovo, od ktorého je odvodená naša disciplína. Ježiš svojím vlastným príkladom nastavil pre učeníkov vysoký štandard, preto po trebujeme z Božieho slova poznať Ježišov charakter. Súčasťou Ježišovho tréningu bolo, aby učeníci neboli len dobrí v ohlasovaní, ale aby sa sami stali živým ohlasovaním, aby dary a skutky, ktoré konali, išli spolu s ovocím a premenou ich charakteru. Vo vtedajšom prostredí existovalo veľa škôl na budovanie charakteru, ale v Ježišovej škole nešlo len o nejakú morálnu premenu na základe nejakej filozofie. Ježišov výcvik bol výnimočný tým, že ich tiež trénoval k tomu, aby mu dôverovali, pozostávali v jeho učení, modlili sa, držali sa jeho slova a stále ostávali v ňom, aby zažívali rovnakú závislosť, akú mal Ježiš na svojom Otcovi (porov. Jn 15,1-11). Toto nie je možné len čírou ľudskou snahou. Duch Svätý teraz koná to, čo by konal Ježiš, keby bol prítomný medzi nami. On je ten Božský Rytec, ktorý v nás osekáva to, čo je zlé a zbytočné, a ktorý nás vnútorne utvára a premieňa na Ježišov obraz: A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz. (2 Kor 3, 18) Ak sme Duchom premieňaní, potom budeme konať Ježišove skutky, prinášať veľa ovocia, a tak nosiť stále slávnejší Pánov charakter.

Námety na diskusiu

1. Čo znamená slovo charakter? V čom je rozdiel medzi imidžom a charakterom?

2. Čo znamená, že máme mať Kristov charakter?

3. Skúste si vybrať nejakú biblickú postavu a porozprávať sa o tom, ako, kde a čo formovalo jej charakter.

4. Ako by mali súvisieť v živote kresťana charakter a skutky, charakter a dary?

5. Aké sú prostriedky na formovanie charakteru kresťana? Čo formuje tvoj charakter?

Modlitba

Róbert Neupauer

Zdroje: Duchovní vůdce – Ulf Ekman, KKC

Prevzaté z prílohy Zrelosť časopisu Nahlas (2008/2)

Časopis Nahlas vydáva Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina v Bratislave

<- Späť na obsah