Dôvera

Dôvera

Návrh na tematické stretko

Úvod

Po tom ako ste sa pozdielali a modlili je dobré pred vyučovaním pozvať ľudí k vnímavosti a pozornosti. Môžeš sa aj ty ako vedúci krátko pomodliť.

Dynamika

Rozdeľ stretko do dvojíc. Nech sa chytia za ruky a jeden z dvojice zatvorí oči. Ten druhý ho bude viesť po miestnosti. Potom nech sa vymenia. V následnom krátkom zdieľaní skúste opísať svoje pocity.

Vyučovanie

Dôvera je jedna z kľúčových vecí v každom vzťahu. Keďže sa týka vzťahu, týka sa osoby, vnútra človeka.

Čo je to dôvera?

Je to vlastnosť, životný postoj otvorenosti svojho života a predpokladania, že sa môžeš s ľuďmi podeliť o to kto si, bez toho, aby si očakával, že sa ti to nevyplatí, alebo že ťa niekto zneužije, alebo že budeš odmietnutý.

Ako sa dôvera prejavuje:

· nepodceňovaním sa a neodmietaním sa

· očakávaním, že ľudia okolo teba veci zvládnu

· ten, kto dôveruje, posilňuje svoju nádej

· otvorenosťou života

Ako sa získava:

· v láskyplnom rodinnom prostredí, ktoré je plné prijatia, povzbudenia a dodržaných sľubov

· keď človek zažíva ospravedlnenie

· odpúšťaním

· vnútorným uzdravením

Ako sa stráca:

· zlým zaobchádzaním

· ponižovaním za názory

· zážitkom citovej krivdy

· stratou milovaného človeka

· neodhadnuteľným správaním rodičov, či autorít

· skúsenosťou s obviňovaním a podozrievaním

Dôvera je kľúčová pre vzťahy, pre rozvoj človeka samotného, lebo ak človek nemá vo svojom srdci dôveru, je utiahnutý, podozrievavý a jeho život trpí. Ak je dôvera kľúčová pre vzťahy, o to viac pre vzťah s Bohom. Písmo o dôvere v Boha hovorí veľa:

Sir 2,6 - „Dôveruj v Boha a On...“

Sir 2,8 - „...majte k Nemu dôveru...“

Mich 7,7 - „Ja však budem hľadieť na Pána, dôverovať budem v Boha mojej spásy, môj Boh ma vyslyší.“

Ž 56,5 - „Na Boha, ktorého slovo velebím, na Boha sa ja spolieham a nebojím sa, veď čože mi môže urobiť človek?“

V Novom zákone sa veľa hovorí o synovskej dôvere a o tom, že sa Boh Otec o nás stará.

Lk 12,22-31 - „A svojim učeníkom povedal: „Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. Pozrite sa na havrany: nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky! A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné? Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše.“

1Pt 5,7 - „Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“

Práve cez vzťahy, či už s rodičmi, alebo priateľmi, spolužiakmi sa naša dôvera niekedy môže naštrbiť, a to aj voči Bohu. Je dôležité, aby sme práve vtedy uverili tomu, že Boh – Otec je milujúci, starostlivý, zaujíma sa o nás, o naše problémy, chce nám poradiť, nedáva nám zlé veci - „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia“ a to preto, lebo sme jeho deti. Ďalšou veľkou oblasťou, kde sa má prejaviť naša dôvera Bohu je modlitba:

1Jn 5, 14-15 - „A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, nech o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že dostaneme, o čo sme ho žiadali.“

Mk 11,24 – „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať.“

Jn 16,23-24 - „Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.“

Ide o to, či dôverujeme Bohu už keď prosíme, že nás počuje (že sa o nás skutočne zaujíma a je pri nás) a že nás aj vypočuje. A či dôverujeme Bohu aj vtedy, keď nás nevypočuje zrovna tak ako sme si to naplánovali, ale tak ako je to pre nás lepšie. Do nášho vzťahu s Bohom sa naozaj prenášajú naše postoje zo vzťahov s ľuďmi. A preto ak sme napr. zažili odmietnutie od blízkych, tak nedôverujeme celkom ani Bohu, lebo si projektujeme našu zlú skúsenosť z minulosti na vzťah s Bohom a očakávame, že aj On nás odmietne.

Možno sme zažívali neprimeraný trest a očakávame, že aj Pán nás bude trestať. Potrebujeme v tom zažiť vyučenie (napr. falošné predstavy o Bohu...), odpustenie a uzdravenie.

Otázky na diskusiu