Obraz človeka

Obraz človeka

Milí pútnici, po prvom dni, keď sme sa zamýšľali nad novosťou obrazu Boha, ktorý je Láska, musíme pozrieť novým pohľadom aj na seba samých. My, ľudia, sa už celé tisícročia snažíme znova a znova pochopiť tajomstvo človečenstva. Pohľad do dejín nám prináša rôzne názory na tému človeka. Od smutných po smiešne, od materialistických po duchovné, od naivných po celkom rozumné. Situáciu komplikuje fakt, že jedni ľudia sú muži a druhí ľudia sú ženy, jedni sú bieli, druhí hnedí a ešte iní žltí… Ani rasizmus, ani nacionalizmus, ani prírodné vedy, ani filozofia však nemajú v rukách plný obraz človeka. Ten nám podáva v stálej novosti a originalite biblická viera: Spolu s pravdou viery, že Boh sa z lásky k nám stal človekom, nezabúdame, že človek je stvorený na Boží obraz a podobenstvo. »A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril« (Genezis 1,24). To znamená, že muž a žena stvorení Bohom – Láskou ako samostatné osoby sú sami schopní milovať a obdarovať sa vzájomnou láskou. Viere v jedného milujúceho Boha zodpovedá myšlienka na jedinečnosť manželskej lásky: jeden milujúci muž plus jedna milujúca žena. Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojej encyklike píše: »Adam hľadá, „opustí svojho otca i svoju matku“, aby našiel ženu lebo len oni spolu predstavujú plnosť ľudskej existencie, stávajú sa „jedným telom“« (Deus est caritas 11). Kľúč k pochopeniu človeka ako Božieho obrazu je manželská láska medzi mužom a ženou – tvoria jedno ako spoločenstvo milujúcich sa osôb – tak ako jeden Boh v Trojici milujúcich sa osôb. páter Gabriel Koch CR

Práca v skupinke:

Na prvom mieste pripomíname širokú významovú rozmanitosť slova láska: hovorí sa o láske k vlasti, láske k svojmu povolaniu, o láske medzi priateľmi, o láske k práci, láske medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami a príbuznými, o láske k blížnemu a o láske k Bohu. V tomto množstve významov však láska medzi mužom a ženou, v ktorej sa telo a duša nerozlučne spájajú a pred ľudským bytím sa otvára prísľub, akéhosi neodolateľného šťastia, vyniká ako archetyp lásky par excellence, a v porovnaní s ňou už na prvý pohľad blednú všetky ostatné formy lásky. Rodí sa teda otázka: Spájajú sa v konečnom dôsledku všetky formy lásky dovedna a je láska - napriek rôznorodosti svojich prejavov – napokon jediná, alebo naopak používame to isté slovo na pomenovanie úplne rozdielnych skutočností? (Deus Caritas Est, článok 2, s.7)

„Človek je schopný milovať a druhých obdarovať láskou.“ => Prechod od prvej témy = východzí bod, z ktorého sa začína.
Láska medzi mužom a ženou je archetyp lásky (najstarší pravzor).
Láska má tri zložky:

1) eros (erotická)

2) priateľská

3) agapé - nezištná, obetavá, úplná láska

Biblický príbeh o rebre => človek je stvorený tak, že je istým spôsobom neúplný, ťahá ho to k druhému človeku iného pohlavia. Sú dva opisy stvorenia človeka. 1. Muž a žena sú si rovní. 2. Muž a žena sú jeden bez druhého neúplní (vzájomná pomoc). Na druhej strane aj kňazstvo alebo rehoľný život treba chápať ako Božie povolanie (rovnako ako manželstvo).
Rodina – všímať si skúsenosti z vlastnej rodiny. Načrtnúť obraz ideálnej rodiny (ako by si to chcel ty prežívať, keď si založíš vlastnú rodinu?).
Singles – žijú sami pre seba? Ako to asi prežívajú?
Nemožno obísť sexualitu, ona je v nás (navyše to je dar) => avšak intímne spolužitie má svoj čas a svoje miesto (nie hocikedy a s hocikým), a to v manželstve.
Sexuálna neviazanosť – ukázať na hriech a jeho dôsledky (...)
Prostitútky – tu je láska zdevastovaná najviac. Sú to ženy bez tváre a muži - ich klienti - tiež. V manželstve získavame tú pravú hodnotu => tam je jeden muž a jedna žena (máš tam svoju tvár).
Zaľúbenie a láska. (čo to je?)
Keď niektorí mladí dnes žijú hriešnym spôsobom a hovoria, však nám je takto dobre, máme sa radi, nám to nechýba „pečiatka z úradu“ a pod. => OK, dá sa tak žiť, sú schopní sa obdarúvať láskou, otázkou však je, či im to šťastie aj vytrvá a či ich dovedie k večnému šťastiu.
Vzťah muž <=>žena tvorí horizontálnu rovinu. Vzťah muž + žena <=> Boh tvorí vertikálnu rovinu. Pokiaľ je manželstvo uzavreté na úrade (civilné manželstvo), absentuje tam tá vertikálna rovina. Manželstvo nie je cesta sama osebe, je to cesta posvätenia, cesta k Bohu.
Dôstojnosť – Ad.: tzv. vzťah na skúšku => človek nie je na skúšku, jeho intimita taktiež nie (buď berieš navždy alebo vôbec). Nemožno experimentovať sám na sebe. V opačnom prípade s otupuje svedomie a cit. Taktiež nijaké dievča nechce byť 3. al. 4. v poradí. => toto sú dôvody na čisté prežívanie svojho snúbenectva. Samozrejme, príťažlivosť tam existuje, avšak treba vedieť panovať nad sebou samým a konať s rozumom. Je veľa mladých, ktorí si hovoria „nám sa to stať nemôže“ a nakoniec skončia tam, kde nechceli.

AKTIVITA: (cca 20 min.)

Skupinka sa rozdelí na dievčatá a chalanov (aj keď sú trebárs len dvaja chalani, nevadí).
V skupinkách sa rozpráva na tému „Ako si predstavuješ svojho manžela/manželku?“ (charakter, vlastnosti a pod. – necháme to na skupinky) a skupinka spoločne napíše na papier, k čomu dospeli.
Opäť sa chalani a dievčatá spoja do jednej skupiny a najprv prečítajú dievčatá svoj papier. Nasleduje chvíľka zamyslenia. Potom sa chalani k tomu vyjadria (prípadne sa môže z toho vyvinúť diskusia; avšak animátor by to mal kočírovať, aby to bolo v prípustnej miere a zmysluplné). Chalani najmä povedia

a) čo im v tom ideálnom obraze (ktorý vytvorili dievčatá), chýba,

b) čoho je tam príliš (čo „prehnali“).

Nakoniec sa dospeje k tomu, akými manželmi by chalani chceli byť.