Hodnota seba samého 1

Možno to znie neuveriteľne, ale všetky naše ľudské vzťahy sa odvíjajú práve od vzťahu k sebe samému. Dá sa povedať, že ak chceme mať kladný vzťah k ľuďom, musíme najskôr mať kladný vzťah k sebe. Mať radi seba. Mať rád(a) sám(a) seba, nie je totožné so sebectvom. Sebectvo znamená nezdravo sa mať rád.

Kto poznal sám seba so všetkými svojimi priepasťami a tienistými stránkami, ten vie, že život môže byť úspešný len vtedy, keď je človek sám k sebe milosrdný, keď prijme sám seba takého, ako bol stvorený. Iba vtedy, keď prijme sám seba, môže prijímať toho druhého bez odsúdenia. Milosrdenstvo k druhému človeku je možné len vtedy, ak sme milosrdní k sami k sebe, ak sme zmierení s tým, čo je v nás tienisté. Kto sa sám pozeral do priepastí svojej duše, môže sa správať k druhému s úctou a bez predsudkov. Len takto zameraný človek je skutočne zbožný, pretože pociťuje vo všetkom a všetkých prítomnosť tajomnej vôle Božej.   

Ak odsúdim druhého človeka, nemôžem mu pomôcť. Ak chcem nejakému človeku pomôcť, musím ho prijať takého, aký je. Predtým však musím prijať sám(a) seba takého(ú) aký(á) som. Najskôr musíme sami so sebou zaobchádzať dobre, prijať sami seba bez odsúdenia a až potom dokážeme zaobchádzať dobre s inými.

Ježiš vyzýva človeka, aby mal odvážnu dôveru v samého seba a žil svoj vlastný život nezávisle na vôli rodičov a poslúchal jedine vôľu Božiu a vnútorný hlas svedomia.

Cieľom vývinu človeka je, aby každý objavil svoje „JA“, jedinečnú podobu, ktorú Boh prisúdil práve len tomuto človeku. V každom človeku sa zrkadlí jedinečným spôsobom Božia krása a vznešenosť. Aby som však mohol(a) poznať ako vyzerá táto jedinečná podoba, ktorú mi Boh prisúdil, musím sa započúvať do seba, do svojej duše, cez ktorú ku mne hovorí Boh.

Boží hlas v sebe začujem však len vtedy, keď budem ochotný(á) pozrieť sa i do priepastí svojej duše, vnímať i to, čo je vo mne tienisté a chaotické. Pretože Boh hovorí ku mne i tam, veď práve tam sa vynára oproti mne Boh ako „ten najchudobnejší z najchudobnejších“.

(A. Grun)

Z vyššie uvedeného vyplýva, že jediným správnym východiskom k vyrovnanému vzťahu k Bohu a k ľuďom je predovšetkým zmierenie sa so sebou samým. So svojimi slabosťami i tienistými stránkami a tiež hlboká dôvera v Božiu zhovievavosť a milosrdenstvo.

Vzťah k sebe samému sa rovnako vytvára na základe ľudských vzťahov z okolia smerom k nám. Akú spätnú väzbu z okolia dostávame, taký obraz o sebe – a s ním spojený vzťah k sebe si vytvárame.

V nasledujúcej časti prinášam ako ponuku pre animátorov tému Hodnota seba samého spojenú s viacerými technikami sebazpoznávania a vnímania obrazu o sebe.

Kľúčové slová: SEBAUVEDOMENIE, SEBAPOŇATIE, SEBAOBRAZ, SEBAVEDOMIE, SEBAAKCEPTÁCIA.

Čas: 10 minút

Animátor privíta členov spoločenstva na stretnutí, oboznámi ich s náplňou stretnutia a pozvoľne, nasledujúcim krátkym slovným vstupom vovedie prítomných do problematiky formovania sebavedomia a uvedomovania si hodnoty seba.

                                 „ Celé detstvo je príprava na dospievanie a dospelý život.“

                                                                                                 James Dobson

Celkom malé deti nedisponujú pojmom Ja. Nedokážu sa totiž ešte celkom diferencovať od svojho okolia. Najskôr boli súčasťou matky a táto tendencia v nich pretrváva aj v rannom vývine. Chápu sa ako „niečo“ čo nerozlučne patrí k matke, súnáleží s ňou. V jej prítomnosti sa cítia bezpeční a chránení. Obrazne povedané - musia prežiť veľa pádov a zakopnutí, aby sa bolestne prepracovali k svojmu prvému Ja.

Prvé Ja sa začína objavovať v útlom veku, kedy dieťa začína seba vyčleňovať od ostatných, hoci sám o sebe hovorí ešte v tretej osobe: „ Peťko bude papať. Peťko ide na prechádzku.“

Jasnejšie Ja sa začína objavovať o čosi neskôr, a prejavuje sa napr. aktívnejšou sebaobsluhou, keď   dieťa používa slová : ja sám (sa oblečiem, obujem, najem, atď).

Nastupuje na základe prvotného uvedomenia si seba. Som niekto konkrétny, mám svoje vlastné meno, patrím ku konkrétnej matke a otcovi , ale nie som ich súčasť. Som Petrík, som Zuzka.

Predstava Ja v detskom veku je vlastne súčtom toho, čo v dieťati zostalo z ľudských stretnutí, čo dieťa z týchto stretnutí prijalo za svoje.

Je veľmi dôležité, aby dieťa zažilo citovo vyživujúcu rodinu, neskôr citovo vyživujúce prostredie v škôlke, či škole. Práve na základe ranných citových zážitkov si dieťa vytvára základný obraz o sebe a nesie si ho až do dospelosti.

Na základe predstavy o sebe, ktorá môže byť konštruktívna alebo deštruktívna, sa postupne buduje sebavedomie jedinca, ktoré potom môže byť :

SPRÁVNE- zdravé sebavedomie, objektívne sa hodnotí.

NESPRÁVNE - podceňuje sa, alebo preceňuje sa.

K rozvoju nesprávneho sebavedomia napomáha perfekcionistický, pedantný prístup vo výchove. Platí tu úmera:

Častá kritika = nadmerná sebakritika= negatívne sebahodnotiace súdy

Rozmaznávajúca, alebo príliš liberálna výchova môžu viesť tiež k nesprávnemu sebavedomiu, kedy sa jedinec preceňuje a stavia nad iných. 

Podporujúci prístup vo výchove, pozitívne hodnotenie a chválenie dieťaťa podporuje rast zdravého sebavedomia.

Znamená dobrovoľné prijatie seba samého. Na základe prijatia seba samého so svojimi možnosťami i obmedzeniami nastáva plný rozvoj identity a jedinečnosti našej osobnosti. Tento proces je zavŕšený na konci obdobia adolescencie (okolo 20-teho roku). Niekedy však s procesom sebaakceptácie „bojujeme“ aj oveľa neskôr.

Po tomto stručnom teoretickom výklade, ktorý slúži skutočne iba ako vovedenie do témy hodnoty seba ( ktorá súvisí s nesmierne mnohými vplyvmi užšieho i širšieho prostredia v ktorom jedinec vyrastá) animátor prejde k praktickej časti zameranej na sebapoznávanie a predstavu o sebe.

 Praktickú časť našej témy tvoria viaceré techniky. Pri aplikácií týchto techník v skupine    animátor dodržiava nasledujúce zásady:

-         kontakt všetkých členov spoločenstva je zoči- voči, čiže každý člen skupiny vidí na každého – sedenie v kruhu

-                     hneď na začiatku, ešte pred zadaním inštrukcie k technike upozorní na slobodnú vôľu pri zapojení sa do techniky. T.z. ak sa niekto nechce do aktivity zapojiť, nemusí ( bez vysvetľovania“prečo“) – a zostáva v roli pozorovateľa. Dobre je však, ak zostane s ostatnými v kruhu (spolupatričnosť) a nie sedieť niekde v kúte miestnosti. Animátor takúto situáciu rieši citlivo a s taktom, napr.: Rešpektujeme tvoju voľbu nezúčastniť sa tejto aktivity a všetci budeme veľmi radi, ak zostaneš s nami v kruhu, si náš... a voľne prejde k zadaniu úlohy.

-                     úlohy zadáva stručne a zrozumiteľne

-                     na konci zadania inštrukcie oboznámi členov s dĺžkou času k splneniu inštrukcie

            a snaží sa tento čas aj dodržať

-         upozorní na zásadu mlčanlivosti, t.j. čo sa na stretnutí počuje o ostatných členoch            

      spoločenstva sa nerozoberá mimo spoločenstva, t.j. čo sa v spoločenstve povie,                            v spoločenstve aj zostáva

-         upozorní na dôležitosť zachovania pokoja a vzájomnej ohľaduplnosti pri práci

-         pri zdieľaní dbá na to, aby sa ušiel každému približne rovnaký priestor, t.j. aby jeden člen veľmi dlho nerozprával na úkor času ostatných.

-         rozprávanie jednotlivých členov pozorne počúva, neskáče im do reči, nekomentuje to, čo hovoria, ani nehodnotí

-         vždy rozpráva iba jeden, ostatní počúvajú, nezasahujú, nehodnotia

-         na záver uceleného bloku urobí s účastníkmi reflexiu o prežívanom pri jednotlivých                               technikách. Reflexia zároveň podáva animátorovi vzácnu spätnú väzbu.

Časové rozpätie: 3 minúty na „hľadanie „ vlastností, 12 minút (podľa potreby i dlhšie) na zdieľanie o vlastnostiach v skupine. Zdieľanie prebieha postupne v kruhu.

Animátor rozdá členom stretka čisté papiere a perá.

Účastníci stretka, či spoločenstva napíšu na papier svoje krstné meno a k jednotlivým písmenám svojho mena pripíšu svoje charakteristické vlastnosti, t.j. vlastnosti, ktoré ich osobnosť najviac vystihujú. 

Na niektoré mená sa ťažko hľadajú výstižné charakteristiky, takže nájdenie vhodného slova chvíľku potrvá. Avšak ani tu sa medze tvorivosti nekladú, a dotyčný jedinec keď nevie nájsť vhodný slovný ekvivalent, môže použiť aj sloveso, podstatné meno, ktoré s danou vlastnosťou súvisí.

Napr.. Tamara

Vznikajú tak rôzne vtipné kombinácie, ktoré pobavia účastníkov a súčasne podporia tých nesmelších k vyjadreniu.

Táto technika pomáha k otváraniu a spoznávaniu členov navzájom, hlavne u novších spoločenstiev. Aj u starších spoločenstiev sa môže použiť, pretože vždy sa môžeme o danom človeku dozvedieť nové veci, ktoré sme si dovtedy možno ani nevšimli. 

Táto je zameraná na vnímanie seba, obraz seba.

Každý človek má vlastnosti pozitívne, ale aj menej pozitívne. Ako deň tvorí svetlo a tma, tak aj človek má svoje svetlejšie a svoje tienistejšie stránky. Patria k človeku rovnako, ako ku dňu svetlo a tma. 

Animátor rozdá papiere členom (A5) . V strede papiera je zvislá čiara, ktorá rozdeľuje plochu papiera na dve rovnaké časti: v ľavej hornej časti je nápis SVETLO, v pravej časti TIEŇ.

Úlohou účastníkov je do časti SVETLO napísať 10 „dobrých“ a desať „zlých“ vlastností, tak ako ich u seba vnímajú. Neurčuje, ktorými vlastnosťami treba začať.  

Nasleduje zdieľanie sa jednotlivcov so svojimi vlastnosťami. Obyčajne to býva tak, že „zlých“ vlastností si nájdu oveľa viac ako tých dobrých. Animátor na záver povzbudí členov spoločenstva k hľadaniu, k „dolovaniu“ dobrých vlastností ukrytých kdesi hlboko vnútri napovrch, na svetlo, aby presvetlili náš život. Je v nás veľa dobrého, často o tom ani nevieme.   Len to treba vyniesť von, zverejniť – možno aj pred samými sebou.

Nasleduje krátka prestávka, animátor prevetrá miestnosť, krátka prestávka môže byť vyplnená hrou. 

Členovia spoločenstva doplňujú jednotlivé vety. Píšu práve to, čo im napadne. Nerozmýšľajú dlho, pretože potom odpovede nie sú pravé.

 Keď urobím chybu, pomyslím si......................................................................................       Nedokážem........................................................................................................................ Keď sa mi nejaká práca nepodarí.......................................................................................

           Mrzí ma, že........................................................................................................................

           Keď mi niekto vynadá ......................................................................................................

           pomyslímsi ......................................................................................................................

           Obávam sa.........................................................................................................................

           Keď sa pozriem do zrkadla...............................................................................................

           Keď sa mám zoznámiť s inými ľuďmi.............................................................................

Na záver sebapoznávacích aktivít nasleduje reflexia – zdieľanie o prežívaní, o pocitoch zúčastnených postupne podľa jednotlivých techník, ako nasledovali po sebe. Animátor sa môže nakoniec spýtať členov spoločenstva ktorá aktivita sa im najviac páčila- a prečo-, ktorá im robila menšie-či väčšie problémy, a ako hodnotili celé stretnutie, spýta sa na prínosy, ale aj nesplnené očakávania.

Animátor poďakuje všetkým zúčastneným za účasť, za dôveru, za osobné zdieľanie i ochotu poznávať lepšie seba samého i iných.   

ANKETA

Metodické materiály

Vyučovania

Kresťanské videá