Stretká / Vypracované témy :

Jonáš v bruchu veľryby

Stretko na tému:  Jonáš v bruchu veľryby

Stretnutie začneme krátkou spoločnou modlitbou. Po nej animátor predstaví tému stretnutia: V Písme sa stretávame s vetami, ktoré sa často používajú, no aj tak sa môže stať, že mnohým nerozumieme. Tak ako je známa veta ”...kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným” - stáva sa, že ľudia tušia, že to asi nebude uhlie, ale nevedia, že sa tým myslí kameň, ktorý sa dáva do rohu budovy, t.j. je to hlavný oporný kameň, akýsi základ.
Dnes sa skúsime porozprávať, ako sa Jonáš cítil v bruchu veľkej ryby (teda nie veľryby, ako je to známe :o) a čo to asi znamená, že tomuto pokoleniu sa nedostane iné znamenie ako ”znamenie Jonášovo”.

1. aktivita: čítanie úryvku:

Vtedy mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: ”Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba.” On im odpovedal: ”Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša. Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme. Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je niekto väčší ako Jonáš! Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdi ho; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je ktosi väčší ako Šalamún!
                                                        Mt 12, 38 - 42

Úryvok sa pomaly aspoň dvakrát prečíta.

2. aktivita: Všeobecná diskusia o Jonášovi

Na základe prečítaného animátor vyzve skupinu, či pozná čosi zo života proroka Jonáša. Ak nie, môže to v krátkosti spomenúť animátor, oplatí sa aj v krátkosti prečítať posledné časti knihy proroka Jonáša (starý zákon):


I. Jonášov útek. - 1 Pán prehovoril k Jonášovi, synovi Amatiho, takto: 2 „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu, že ich zloba vystúpila predo mňa.“ 3 Ale Jonáš vstal a chcel utiecť spred Pána do Taršišu; išiel do Joppe, kde našiel loď, ktorá išla do Taršišu, dal jej svoje plavná a nastúpil do nej, aby šiel s nimi do Taršišu spred Pána. 4 Ale Pán zoslal na more veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. 5 Námorníci sa báli a každý volal k svojmu bohu; náradie, ktoré bolo na lodi, pohádzali do mora, aby ju od neho odbremenili. Jonáš však zišiel do vnútra lode ľahol si a spal.
6 Tu pristúpil k nemu veliteľ lode a povedal mu: „Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme.“ 7 I vraveli si druh druhovi: „Nože, hoďme žreb a dozvieme sa, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Hodili teda žreb a žreb padol na Jonáša.
---
15 I chytili Jonáša a hodili ho do mora, načo more prestalo zúriť. 16 Tu pojal mužov veľký strach pred Pánom a obetovali Pánovi obetu a zaviazali sa sľubmi.
II. Jonáš vo vnútri ryby. - 1 Pán priviedol veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci.
---
III. Jonáš káže v Ninive. - 1 Pán druhý raz prehovoril k Jonášovi takto: 2 „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu zvesť, ktorú ti ja poviem!“ 3 Jonáš vstal a šiel podľa Pánovho rozkazu do Ninive. Ninive bolo veľké mesto pred Bohom, bolo treba tri dni, aby sa prešlo cezeň.
4 Jonáš začal vstupovať do mesta - prvý deň cesty - a volal: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!“ 5 Mužovia z Ninive uverili Bohu, vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecovín od najväčších po najmenších. 6 Vec došla až k ninivskému kráľovi; i vstal zo svojho trónu, zhodil zo seba plášť, obliekol si vrecovinu a posadil sa do popola. 7 A takto volal v Ninive: „Nariadenie kráľa a jeho veľmožov je toto: Ľudia a zvieratá, statok a ovce nech nič neokúsia; nech sa nepasú a vodu nech nepijú! 8 Ľudia i zvieratá nech sa poobliekajú do vrecovín, nech hlasno volajú k Bohu a nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré má v rukách. 9 Ktovie, azda sa Boh odvráti a zmiluje sa; odvráti sa od svojho hnevu a nezahynieme.“
10 Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojich zlých ciest, a Boh sa zmiloval a nepostihol ich nešťastím, ktorým ich zamýšľal postihnúť.


IV. Boh poučí Jonáša. - 1 Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa. 2 I modlil sa k Pánovi: „Ach, Pane, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel najprv utiecť do Taršišu, veď som vedel, že si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý a veľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím. Teraz však, Pane, odním odo mňa moju dušu lebo mi je lepšie zomrieť, než žiť.“ 4 Pán povedal: „Azda sa právom hneváš?“
5 Nato vyšiel Jonáš z mesta a býval východne od mesta; urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, chcel vidieť, čo sa stane v meste. 6 Vtedy Pán, Boh, rozkázal ricínovému kru, ktorý vyrástol nad Jonášom a robil mu nad hlavou tieň, aby ho oslobodil od nepríjemnosti. Jonáš sa ricínovému kru veľmi zaradoval. 7 Keď na druhý deň vychádzala ranná zora, rozkázal Boh červíku a on zranil ricínus, takže vyschol. 8 A keď vyšlo slnko, rozkázal Boh horúcemu východnému vetru a slnce pražilo Jonášovi na hlavu, že omdlieval a duša si mu žiadala umrieť. I povedal: „Lepšie mi je zomrieť ako žiť. 9 Vtedy povedal Boh Jonášovi: „Azda sa právom hneváš na ricínus?“ Odpovedal: „Právom sa hnevám až na smrť. 10 Pán povedal: „Ta ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol. A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než sto dvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou? K tomu množstvo zvierat.“


Otázka na skupinu: ako si myslíte, že Jonáš vyzeral, aký bol?
Iste sa objavia výpovede typu : Najskôr to bol nejaký flegmatik - keď kľudne spí a loďou zmietajú vlny, nezávislák, keď sa mu veľmi nechce ísť tam, kam ho posiela Boh, a asi veľmi ani netúžil po tom, aby sa Ninivčania obrátili, keď hneď po tom, čo im to povedal, odchádza na kopec nad Ninive, aby si pozrel ako v divadle záhubu ich mesta. Na záver tejto aktivity sa môže zahrať aj dramatizácia, ako sa Jonáš nevrlo prihovára k Ninivčanom a ako práši preč.

3. aktivita: Hľadanie paralel. (Tu je vhodné ešte raz prečítať prvý úryvok)

Otázka účastníkom znie - aké paralely by sa v tomto úryvku dali nájsť? Tie tri dni v bruchu veľryby a tri dni do Ježišovho zmŕtvychvstania sú už naznačené v Písme. Je tu možno ešte jedna zaujímavá vec. Nečudovali by ste sa, keby ste žili v Ninive a príde k vám človek, ktorý vraví, že k vám prišiel v bruchu veľkej ryby? Iste by mnohí neverili takému spôsobu. Aj spôsob príchodu Boha na zem je prinajmenšom podivuhodný a nie každému sa práve chce tomu uveriť.
Nuž a znamenie Jonášovo? Už len to, že neveriaci sa obráti, musí byť veľkým znamením. Veď reálny svet hovorí - načo konať dobro, keď sa to nevyplatí, načo byť čestný, keď tým máločo získaš? A napriek tomu mnohí konajú dobro a usilujú o čestnosť.
Boh predsa nebude robiť z jabĺk hrušky len preto, aby my sme uverili. Nie je predsa znamením, že ktosi uverí aj keď je prirodzené neveriť, byť čestným aj keď prirodzenejší je egoizmus?

4. aktivita: Aké znamenie očakávam ja od Boha, aby som uveril? Videl som znamenie?

Tieto otázky vyžadujú hlbšie otvorenie sa účastníkov. Avšak znamenia sú pre človeka dôležité. Mnohokrát ich vidíme síce až z odstupu času, niekedy nás prekvapia ako blesk z jasného neba. Ale každé vyznanie - ja som Boha cítil - je pre ostatných ohromným povzbudením, lebo vraví : Boh je, oplatí sa mu veriť!

.

<- Späť na obsah