Vy ste soľ zeme

 Vy ste soľ zeme.


1. Animátor pripraví pre stretkárov 1 balíček soli, papier pre každého s bodmi na meditáciu /pozri bod č.4/

2. Stretko môžte začať modlitbou.

3. Čítanie z Sv. Písma Mt 5,13
„Vy ste soľ zeme. Keď soľ stratí svoju chuť, čím ju osolia? Na nič nie je súca, len ju vyhodiť von, aby ľudia pošliapali.“

4. Meditácia
Na stole na tanieri je soľ. Dajte ju na také miesto, aby ju každý videl.
Body na meditáciu:
- na čo slúži soľ? Na čo je dôležitá? V čom spočíva jej úloha?
- Som soľou zeme? Kedy sa mi to darí, a kedy menej? Darí sa mi to vôbec?
- Rozdávam soľ ďalej? Komu? Ako?
- Má v tomto čase moja soľ chuť? Prečo?
- Čo robím pre zachovanie chute soli?
Sme baníci dolujeme soľ pre seba I pre iných.
Nasleduje spoločné osobné zdieľanie. Môžete hovoriť o tom, čo vás oslovilo, zaujalo. Animátor nech dbá na to, aby každý hovoril v prvej osobe jednotného čísla, aby celé stretko sa neuberalo smerom k moralizovaniu /my, kresťania by sme mali…./.

5. Záver
Animátor rozdá soľ prítomným, ktorí si ju v malých balíčkoch odnesú domov. Aj tam môžu rozprávať o význame soli so svojimi rodičmi, či priateľmi.

6. Modlitba na záver
 

Uvažujme o slovách: „Vy ste soľ zeme.“ Soľ bola pre Izraelčanov dôležitou súčasťou života. V Starom Zákone čítame, že soli boli prisudzované i symbolické účinky. U Ezdráša 4,14 čítame: „a keďže soľou paláca sa živíme…“ List píšu Židia kráľovi Artaxerxesovi. Soľ je tu symbolom vernosti, pohostinnosti. Soľ bráni rozkladu, preto sa stala súčasťou zmlúv. Napr. v knihe Levitikus 2,13 sa píše: „nikdy nesmie chýbať soľ zmluvy s tvojím Bohom pri tvojich potravných obetách. Každú svoju obetu budeš prinášať so soľou.“ Taktiež novonarodené deti boli posypávané soľou /Ez 16,4/. Pre Židov bola soľ symbolom trvanlivosti, priateľstva a vernosti. Každá obeta musela byť posolená.
Nový Zákon prináša slová, ktorý túto pravdu rozvíja. Na troch miestach Nového Zákona nachádzame zmienku o soli: Mk 9,50 – „Soľ je dobrá, ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ...“
Mt 5, 13 dopĺňa, že soľ ktorá stratí chuť nie je na nič súca, len na vyhodenie. LK 14,34 to isté potvrdzuje, že takú soľ treba vyhodiť, lebo sa nehodí ani do zeme ani na hnojisko. List Kol. 4,6 pripomína, že I naša reč má byť soľou okorenená, aby sme vedeli ako sa každému prihovoriť. Soľou sa tu myslí láskavosť , komunikatívnosť, empatia /schopnosť vcítiť sa do potrieb druhého/.

Zhrnutie
Soľ nesmie chýbať pri žiadnej obete:
- je znakom trvanlivosti, priateľstva, vernosti
- dodáva chuti našim slovám i skutkom
- ak je bez chuti, treba ju vyhodiť
- je nutné, mať soľ v sebe.
Chuť a konzervovanie sú základné znaky soli. Čo je soľ v nás?

Majme soľ v sebe. To nám umožní prinášať obetu Bohu - posolenú. Rim 12,1 „prinášajme svoje telá ako živú, svätú Bohu milú obetu.“ Táto soľ nás odlišuje od tohto sveta. „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé, dokonalé.“ Rim 12,2
Tak soľ v nás konzervuje to čo je dobré. Bez soli potraviny začnú hniť. Tak i kresťan bez milosti. Niečo „stále“ v nás, pevné stanovisko ku Kristovi, Cirkvi, svoje korene, musíme vedieť obhájiť.
Každý deň žiť na plno pre Krista, len vtedy má život zmysel. Neuspokojiť sa s ničím menším, ako s tými najvyššími ideálmi. Nenechať sa odradiť tými, čo sú sklamaní životom…
Ak si uchováme veľké túžby, dokážeme sa vyhnúť priemernosti a konformizmu /úsilie o uniformovanosť a prispôsobovanie sa/, ktoré sú tak rozšírené v našej spoločnosti.“

Toto stretko je prebrané a upravené podľa návrhu stretka uverejneného v časopise Lekno. Tento časopis si môžete objednať, alebo ďalšie informácie o ňom získať na adrese lekno@zksm.sk, alebo na adresu ZKSM, redakcia Lekna, Pražská 11, 811 04 Bratislava

ANKETA

Metodické materiály

Vyučovania

Kresťanské videá