Stretká - Aktivity - Analýza skupinky

Stretká / Aktivity / Analýza skupinky :

METÓDY NA ZISTENIE VNÚTORNÉHO STAVU SKUPINY

Metódy uvedené v tejto kapitole pomôžu animátorovi bližšie pochopiť:

- vnútorný stav skupiny - t.j. vzťahy medzi účastníkmi a ich ochotu spolupracovať (metóda súsošie, krajinomaľba v skupinách, blesková kontrola, test úprimnosti, rozhovor s pozorovaním)

- získať rýchly prehľad o názoroch účastníkov, prípadne hľadať riešenia problému (metóda publicito, hlasovanie, hra ”inscenácia”)

SÚSOŠIE

Jeden z účastníkov, ktorý sa dobrovoľne prihlásil, prípadne ktorého vyberie vedúci, má za úlohu zostaviť súsošie, ktorého postavy, výrazy a pózy vyjadrujú skutočnú situáciu v skupine t.j. rozloženie síl, sympatií a antipatií, autoritu či aktivitu členov skupiny.

Počas vytvárania súsošia mlčíme. Po zostavení súsošie chvíľu stojí, potom sa rozpadne. Nasleduje rozhovor, otázky na ”sochára”, vysvetlenie, vyjadrenie pocitov. Môžeme zopakovať stavbu súsošia s inými ”sochármi”. Uvidíme rozdiely alebo podobnosti v pohľade na situáciu.

KRAJINOMAĽBA V SKUPINÁCH

Účastníci vytvoria 5-7 členné skupiny. Každá skupina dostane veľký hárok papiera, farbičku a úlohu spoločne namaľovať na papier určitú krajinu (pohľad) bez spoločného dorozumievania sa. Kto chce, nech si vezme inú farbičku a namaľuje fragment obrazu.

Po 15-20 minútach prerušíme maľovanie a nasleduje krátky rozhovor v skupinách o tom, ako sa cítili, čo chcú vyjadriť, či sú spokojní. Potom si všetci prezerajú obrazy, pričom je možné pýtať sa a vysvetľovať, čo obrazy znamenajú.

Táto metóda ukáže, v akej fáze sa nachádza skupina. Či vo fáze spolupráce, či vo fáze neochoty alebo nedorozumenia.

BLESKOVÁ KONTROLA (PRESVIETENIE SITUÁCIE)

1.verzia:

Ak počas práce vznikne nepokoj, nuda, či nedostatok pozornosti, môžeme prácu na chvíľu prerušiť a dať skupine nejakú otázku, aby všetci rad radom na ňu krátko bez nátlaku odpovedali. Napríklad:

- Ako sa cítiš?
- Čo čakáš od stretnutia, alebo témy?
- Chceš niečo povedať ostatným?

Táto metóda umožňuje rýchle zorientovanie sa v subjektívnych pocitoch alebo prianiach účastníkov a dáva im možnosť vyjadriť svoje pocity.

2.verzia

Účastníci vytvoria 4-6 členné skupiny, aby sa mohli porozprávať, ako sa cítia, či majú nejasnosti, priania, pochybnosti, alebo návrhy. Po 10 minútach každá skupina podá v skratke závery diskusie.

3.verzia

Do stredu miestnosti postavíme kôš alebo iný predmet. Všetci sa postavia okolo neho v určitej vzdialenosti podľa toho, ako sa kto cíti - kto sa postaví blízko, cíti sa dobre, so zväčšujúcou sa vzdialenosťou rastie nespokojnosť. Kto chce, môže svoju pozíciu zdôvodniť.

Táto verzia bleskovo ukáže stav skupiny v kategórii spokojnosť - nespokojnosť. Ak potrebujeme vidieť hlbšie, podobným spôsobom venujeme vnútorným problémom skupiny viac času nasledujúcou metódou.

INŠPEKCIA STAVU SKUPINY

Účastníci sedia v kruhu. Do stredu opäť postavíme predmet - napríklad topánku alebo vázu. Každý účastník má pripravený nejaký predmet (pero, zápisník). Vedúci kladie otázky, napríklad:

- Ste spokojní so životom skupiny?
- Aké dôležité bolo spolužitie skupiny pre každého z vás v poslednom čase?
- Zaujala vás téma preberaná na poslednom stretnutí?
- Máte záujem, aby sa skupina aj naďalej stretávala?

Po každej otázke účastníci položia svoj predmet blízko alebo ďaleko od predmetu v strede - podľa toho, či súhlasia alebo nie. Potom všetci pozbierajú svoje veci a čakajú na ďalšiu otázku. Počas hry môžeme z času na čas vysvetliť svoju pozíciu, ale bez diskusie.

ROZHOVOR S POZOROVANÍM

Metóda je určená pre skupinu 7-30 účastníkov.

Niekoľko osôb (okolo 4-7) sa posadí do kruhu a vyberie si tému, na ktorú budú diskutovať. Téma môže byť hocijaká, nemusí súvisieť s témou stretnutia a má trvať 10-15 min. Kým sa diskutujúci dohadujú o téme, vedúci navrhne trom účastníkom sadnúť si blízko diskutujúcich a sledovať vecnosť výpovedí a ďalším trom sledovať frekvenciu výpovedí jednotlivých diskutujúcich. Ostatní účastníci taktiež sledujú diskusiu. Po uplynutí 10-15 minút nasleduje rozhovor. Najprv hovoria diskutujúci, ako sa cítili pri diskusii a pod. Potom hovorí ”sledujúca” skupina. Svoje postrehy môžu vyjadriť aj ostatní. Ak sa táto hra v skupine opakuje, účastníci sa pri nej učia dialógu aj diskusii. Táto hra ukáže dominantné, agresívne a veľavravné osoby.

PUBLICITO

Hra spočíva v prednesení tvrdenia, ktoré podajú účastníci

a ostatní hlasujú spôsobom ”áno - nie - nemám predstavu.” Hra umožňuje otvorene predniesť tvrdenie, cvičí rýchlu orientáciu a odvahu na verejnosti. Pomáha v samostatnom myslení, poskytuje určitú informáciu o názoroch účastníkov.

Priebeh hry: Vedúci hry prednesie tvrdenie, ako napríklad:
”Tvrdím, že o 300 rokov nebude na svete biedy.”

Potom povie, kto s tým súhlasí nech dvihne ruku (ďalej kto nesúhlasí a kto sa zdržal hlasovania). Môžeme spočítať hlasy, ale nie je potrebné ich zapisovať. Postačí aj orientácia pohľadom. Nasleduje ďalšie tvrdenie a znovu hlasovanie. Môžeme tiež dopredu pripraviť malé kartičky - zelenú, červenú, žltú. Namiesto dvíhania rúk potom dvíhajú účastníci kartičky:

zelená - áno
červená - nie
žltá - nemám názor.

Po hre je potrebný rozhovor, ako sa účastníci cítili. Ak niekto nikdy nebol v menšine, môže to znamenať, že má málo odvahy.

HLASOVANIE

Hra je podobná ako ”publicito” a má aj podobné ciele. Účastníkom rozdáme kartičky (zelenú, červenú a žltú) potrebné na hlasovanie. Funkcia kartičiek je rovnaká ako v predošlej hre. Rozdiel je v tom, že sa nekladú tvrdenia, ale otázky, ktoré súvisia s jednou témou. Môže to byť téma stretnutia, alebo iná téma, napr. kultúra, rodina, výchova, škola... O tejto hre sa diskutuje až po jej skončení.

Príklady otázok na tému: ”ako budeme žiť o 50 rokov?”

1. Budeš ešte žiť?
2. Vypukne dovtedy 3. svetová vojna?
3. Bude Európa existovať ako Spojené štáty európske?
4. Bude aj naďalej hlad v treťom svete?
5. Budú vychádzať denníky?
6. Pracovný čas bude kratší ako teraz?
7. Budú sa používať len elektrické autá?
8. Prestanú zomierať lesy od znečistenia?
9. Bude rakovina liečiteľná?
10. Zníži sa počet rozvodov?
11. Budú sa naďalej uskutočňovať genetické manipulácie na ľuďoch?

INSCENÁCIA (ROLLENSPIEL)

Tvorcom tejto metódy je psychológ Moreno. Spozoroval, že deti často realizujú svoje rodinné zážitky a konflikty v spontánnych hrách, keď sa hrajú na otecka a na mamičku. Toto pozorovanie ho priviedlo na myšlienku, aby túto hru, ktorá plní takú dôležitú, životu blízku, očisťujúcu a tvorivú funkciu, použil aj medzi dospelými. Hru nazval ”Rollenspiel” a skúšal ju realizovať na rôznych ľudských problémoch súvisiacich s prácou, rodinou, či sociálnym prostredím. V r. 1922 založil Moreno vo Viedni divadlo, do ktorého pozýval aj divákov, aby predstavili svoje problémy na scéne metódou hry ”inscenácia”, aby ich tak lepšie premysleli a prežili. Všeobecne má metóda ”inscenácia” široké použitie v práci so skupinou.

Umožňuje predstavenie a znovuprežitie konkrétnych alebo vykonštruovaných rôznych životných situácií či rozhovorov, ktoré vytvárajú určité ťažkosti a problémy na základe spoločnej hry.

Cieľ hry:

- riešenie osobných alebo skupinových problémov cez ich zahranie účastníkmi
- objektívnejšie rozoznanie a pochopenie niektorej situácie alebo problému
- dosiahnutie možných riešení, ktoré možno v určitej životnej situácii nevidíme
- aktivizovanie členov skupiny

Téma (situácia) a opis úloh:

1. Tému (opis situácie) zvyčajne pripravuje vedúci. Môže si danú situáciu pripraviť ústne alebo písomne pre všetkých účastníkov. Najlepšie je pripraviť opisy úloh na lístky a dať ich každému účastníkovi do ruky. V opise sú tie črty postavy, ktoré umožnia vžiť sa do spôsobu myslenia a konania danej osoby a okrem toho je tam uvedený vek, vzdelanie, zamestnanie, sociálne postavenie, črty charakteru, želania a túžby, prípadne aj city (napr. zamilovanie).

2. Situáciu môže ”živo” predstaviť aj účastník. Môže to byť situácia, ktorú podľa jeho názoru zle vyriešil alebo hľadá riešenie. Môže to byť aj problém, s ktorým si nevie dať rady. Všetci účastníci napíšu na lístok nejakú situáciu zo života (konflikt, ťažký rozhovor...) a čítajú. Z nich sa vyberie jedna situácia, ktorá je najvhodnejšia.

3. Môžeme navrhnúť zahrať situáciu skutočne existujúcu v skupine, ako napríklad hádku, či nezhodu názorov. Vnesie to uvoľnenie napätia a umožňuje zhodnotiť konflikt oveľa objektívnejšie.

Priebeh metódy:

1. fáza: príprava

Vedúci predloží tému inscenácie a zároveň krátko vysvetlí tieto zásady hry:

- Hra sa koná bez skúšok a nemá trvať dlho (do 20 - 25 min. ).
- Herci si udržujú v hre charakter danej osoby.
- Podľa možnosti nikto by nemal hrať svoju vlastnú rolu zo života (môžu ju hrať iní).
- Nepoužívať žiadne rekvizity, prípadne len veľmi málo.
- Pred hrou sa dohodneme, kto začne.
- Spontánnosťou a prekvapením hra získava, musí to však zodpovedať danej úlohe.
- Je vhodné dávať pozor, aby herci nehovorili naraz, ale po jednom.

2. fáza: vlastná inscenácia

Skupina osôb (alebo dve osoby) hrajú danú situáciu, ostatní účastníci ju sledujú. V hre ”inscenácia” nejde o herecké umenie, ale predovšetkým o vyjadrenie a osobné prežitie obsahu hry. Na zahranie hry zvyčajne stačí 5-10 min. Nemala by trvať dlhšie ako 20-25 min. Inscenáciu môžeme ihneď zopakovať s inými účastníkmi v daných úlohách, ktorí môžu rozvinúť svoju úlohu odlišne, alebo zo svojho pohľadu. Pomáha to získať rôzne možnosti riešenia danej situácie.

3. fáza: rozhovor

Na rozhovor je potrebné vyhradiť dostatok času (20 - 30 minút.) Pomocné otázky na diskusiu:

- Ako účastníci hry prežili svoju úlohu? Ako sa pritom cítili a aké získali skúsenosti?
- Ako prežívali hru tí, ktorí sa pozerali? Aké myšlienky im prichádzali na um? Neoceňuje sa herecké umenie, ale obsah a prežitie.
- Čo sa môžeme z tejto hry naučiť? Aké možnosti riešenia ťažkostí sa objavili?

PRÍKLADY:

- Istá mladá účastníčka stretnutia v skupine povedala, že má veľké ťažkosti s matkou, ktorá sa veľmi rozčuľuje, keď sa dcéra neskoro vracia domov. Inscenáciu predvedieme tak, že daná účastníčka zahrá rolu matky a iná rolu dcéry. Počas hry sa ”matka” tak znervóznila neskorými príchodmi dcéry, že ju skoro udrela. To pomohlo dcére lepšie pochopiť matku a vžiť sa do jej situácie.

- V istom manželstve je konflikt, ako tráviť čas cez voľné dni: muž rád hrá volejbal a žena by rada išla na spoločnú prechádzku alebo spoločný výlet do mesta. Treba vysvetliť, že manželia bývajú mimo mesta. Muž je každý deň v meste, lebo tam pracuje a žena je doma s deťmi.

Návrh inscenácie: muž je v úlohe ženy a žena v úlohe muža. Potom dve iné osoby zahrajú rozhovor (v tých istých úlohách) na tému daného konfliktu. Spomínaní manželia povedali, že im to dalo veľa dôvodov na zamyslenie a na dodatočný dialóg doma vo veci vyriešenia konfliktu.

- Matka troch detí vo veku 12, 9 a 8 rokov hovorí, že má ťažkosti s 9-ročným synom, ktorý je mlčanlivý, často podráždene odpovedá a izoluje sa od rodiny. Navrhli sme jej, aby opísala charaktery svojich detí, muža i seba. Potom 5 osôb zahralo rodinnú scénu, z ktorej matka pochopila, že jej 9 ročný syn má iné vlastnosti a iné záujmy ako ostatné deti, ktoré mu preto ubližujú a odstrkujú ho. Tento syn sa cíti nepochopený, pretože mu rodina nevenuje primeranú pozornosť.